BRATISLAVA - Zamrznutý konflikt ožíva. Prímerie medzi Arménskom a susedným Azerbajdžanom ohľadom separatistickej oblasti Náhorný Karabach už neexistuje. Časté potýčky na bojovej línii prerástli do "vojny". V akcii sú tanky, mínomety a delostrelectvo. Konflikt na hraniciach Ruska si Putin pozorne stráži, svojmu spojencovi vyslal na pomoc bojové vrtuľníky.
Vyhlásil to včera hovorca arménskeho rezortu obrany, ktorého citovala stanica al-Džazíra. Azerbajdžan podľa hovorcu proti arménskym vojakom v danom regióne používa "všetku dostupnú výzbroj: tanky, húfnice a protiletecké delostrelectvo". "To, čomu dnes čelíme, je vojna. Prímerie už neexistuje," povedal hovorca.
Azerbajdžan na vyhlásenie reagoval protiargumentom, obviniac Arménsko z nedávnej eskalácie napätia. "K porušovaniu prímeria dochádza kvôli ilegálnej prítomnosti arménskych síl na okupovaných územiach v Azerbajdžane. Udržateľný mier je možný len v prípade ich stiahnutia," uviedol hovorca azerbajdžanského ministerstva zahraničných vecí.
Rusko podporuje Arménsko, má tam jednu zo svojich najväčších vojenských základní. Arménsku sa ekonomicky príliš nedarí, naopak Azerbajdžan disponuje ropou a zemným plynom, masívne investuje do nových zbraňových systémov, povedal nám dávnejšie analytik Alexander Duleba.
Mínometná paľba na pozície Azerbajdžanu
“Rusko nemá dosah na Azerbajdžan, miestami sú aj konkurentami, keďže súperia o dodávky ropy a zemného plynu do Európy,” hovorí analytik s tým, že hranice tohto regiónu rysoval ešte Stalin.
Etnickí arménski separatisti podporovaní Jerevanom prevzali kontrolu nad hornatým Náhorným Karabachom - časťou Azerbajdžanu v časoch Sovietskeho zväzu - počas vojnového konfliktu začiatkom 90. rokov 20. storočia, ktorý si vyžiadal životy približne 30 tisíc ľudí.
Boje z januára tohto roka
Prímerie z roku 1994 však neviedlo k mierovej dohode a v regióne stále dochádza k pravidelným bojom, pričom obe krajiny zostávajú vo vojnovom stave. Na energetické komodity bohatý Azerbajdžan, ktorého armádne výdavky prevyšujú celý štátny rozpočet Arménska, opakovane varoval, že ak mierové rokovania neuspejú, zmocní sa sporného územia silou. Moskvou podporované Arménsko tvrdí, že by bolo schopné potlačiť akúkoľvek ofenzívu.
Rusko vyslalo na svoju základňu v Arménsku ďalšie moderné vrtuľníky
Rusko posilnilo svoju vojenskú základňu Erebuni v Arménsku o útočné a dopravné vrtuľníky, informovala agentúra Interfax s odvolaním sa na ruské vojenské zdroje s tým, že ide o šesť vrtuľníkov Mi-24P a Mi-8MT. Začiatkom decembra prepravili do Erebuni sedem vrtuľníkov týchto typov. Po príprave vojenskej techniky a dokončení výstavby heliportov sa začne s výcvikom pilotov, uvádzalo sa vo vyhlásení ruského ministerstva obrany zo začiatku decembra. Agentúra RIA Novosti dnes informovala, že s letmi vrtuľníkov sa začne v prvom štvrťroku budúceho roka.
Ruská vojenská letecká základňa v Arménsku patrí pod velenie Južného vojenského okruhu. Založená bola v roku 1995. V novembri 1998 boli na ňu premiestnené viacúčelové stíhacie lietadlá MiG-29. Od júla 2001 sa základňa Erebuni stala zložkou 102. ruskej vojenskej základne so sídlom v meste Gjumri, vzdialenom 126 kilometrov severne od Jerevanu. Posádku tam tvorí asi 4000 vojakov.
