DUBAJ – Irán zvažoval vývoj jadrových zbraní, keď v 80. rokoch, počas osemročnej vojny s Irakom, spustil svoj nukleárny program. V rozhovore pre iránsky časopis to uviedol bývalý iránsky prezident Akbar Hášemí Rafsandžání, informovala dnes agentúra Reuters.
Irán v súčasnosti realizuje dohodu so svetovými veľmocami o obmedzení svojho jadrového programu, zameranú na rozptýlenie obáv Západu, že sa snaží vyrobiť atómové zbrane. Počas celých rokovaní Teherán trval na tom, že tento program mal vždy výlučne civilné účely. Rafsandžání v interview pre iránsky časopis Nuclear Hope tento týždeň povedal, že predstavitelia krajiny uvažovali v začiatkoch jadrového programu o atómových zbraniach ako odstrašujúcom prostriedku. Zdôraznil však, že zostalo len pri úvahách.
"Keď sme začali, boli sme vo vojne a skúmali sme túto možnosť pre deň, keď by nepriateľ mohol použiť jadrovú zbraň. Takto sme mysleli. Avšak nikdy sa to neuskutočnilo," uviedol Rafsandžání v rozhovore, ktorý v utorok priniesla štátna tlačová agentúra IRNA. Irán viedol v 80. rokoch minulého storočia ničivú osemročnú vojnu s Irakom. Iracký diktátor Saddám Husajn, ktorý vojnu rozpútal, mal počas nej jadrový program. Nukleárne zbrane nikdy nevyrobil, neskôr počas vojny však použil chemické zbrane.
"Našou základnou doktrínou bolo vždy mierové využitie nukleárneho (programu), nikdy sme však neprestali myslieť na to, že keby sme jedného dňa boli ohrození a bolo by to nevyhnutné, mali by sme byť schopní ísť tou druhou cestou," dodal Rafsandžání, ktorý bol počas vojny s Irakom predsedom parlamentu a krátko po nej sa stal prezidentom.
Rafsandžání tiež povedal, že cestoval do Pakistanu v snahe stretnúť sa s Abdulom Kadírom Chánom, zakladateľom pakistanského jadrového zbrojného programu, ktorý neskôr pomohol Severnej Kórei vyvinúť atómové zbrane. Stretnutie s ním sa mu však podľa vlastných slov nepodarilo dosiahnuť.
