WASHINGTON - Americkí vedci zistili, že topenie ľadovcov v západnej Antarktíde postupuje znepokojujúco rýchlo a s najväčšou pravdepodobnosťou je nezvratné. Informovala dnes o tom agentúra DPA s odvolaním sa na noviny USA Today.
Šesť ľadovcov, zmenšujúcich sa zospodu v dôsledku otepľovania morskej vody okolo zamrznutého kontinentu, sa posunulo hlboko do Amundsenovho mora. Vyzerá to tak, že sú uvoľnené pre nezvratný odmäk súvisiaci s globálnym otepľovaním, čo môže na stáročia zdvihnúť hladinu morí, vysvetľuje agentúra Reuters.
Nová štúdia vedcov z Washingtonskej univerzity, Kalifornskej univerzity a laboratória Jet Propulsion amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) vychádzala z družicových radarových meraní z rokov 1992-2011.
Dôkazy ukázali, že "obrovská časť ľadovej pokrývky západnej Antarktídy sa dostala do stavu nezvratného ústupu," povedal vedúci štúdie Eric Rignot z Kalifornskej univerzity. Dodal, že to dosiahlo stupeň, z ktorého niet návratu.
Hladina mora by mohla v nasledujúcich storočiach v dôsledku topenia sa ľadu v tejto časti Antarktídy stúpnuť o viac ako meter (1,2 metra). Ak by sa roztopila celá ľadová pokrývka západnej Antarktídy, mohla by hladina svetových morí stúpnuť až do výšky piatich metrov.
Radarovými meraniami sa zistilo, že pod ustupujúcim ľadom nie sú horské hrebene, ktoré by - napríklad - mohli zmierniť jeho ustupovanie. Najväčšmi ustúpili ľadovce Smith a Kohler, kde posun predstavuje až 34-37 kilometrov, tvrdí Reuters.
Hoci došlo k takémuto vývoju, topenie antarktických ľadovcov Pine Island (PIG), Thwaites, Haynes, Pope, Smith a Kohler by mohlo prinajmenšom spomaliť zníženie emisií skleníkových plynov, čo je súčasťou úsilia o zabrzdenie globálneho otepľovania.
Vedci sa domnievajú, že zvyšovanie človekom produkovaných skleníkových plynov v atmosfére ovplyvňuje schémy vetrov okolo Antarktídy, ženúc tak ku kontinentu teplejšie vody.
