BRATISLAVA - Ľudstvo na Zemi neprežije dlhšie ako nasledujúcich tisíc rokov, ak nepreskúma vesmír tak dokonale, aby sa mohlo usídliť aj na iných planétach. Tvrdí to svetoznámy britský vedec Stephen Hawking.
Profesor Hawking nevyslovil tento svoj názor prvýkrát, predstavil ho už aj vo svojich knihách. Podľa neho ľudstvo nedokáže prežiť dlhšie ako nasledujúcich tisíc rokov, ak svoju civilizáciu nerozšíri na viacero iných miest vo vesmíre. Hawking je uznávaný astrofyzik, ktorý urobil prelomové objavy v poznávaní vesmíru a špeciálne čiernych dier. Okrem iného vyslovil aj zaujímavú prognózu toho, čo by sa mohlo stať, keby ľudstvo kontaktovali mimozemšťania. Prirovnal to ku stretu európskej civilizácie a pôvodných obyvateľov Ameriky po Kolumbovom objavení nového sveta. Pre Indiánov tento stret civilizácií skončil katastrofálne.
Stephen Hawking toto vyhlásenie urobil v americkom Los Angeles, kde navštívil nové laboratórium na výskum kmeňových buniek. Laboratórium skúma možnosti spomalenia postupu amyotrofickej laterálnej sklerózy (ALS). Touto chorobou trpí aj samotný Hawking. Už päťdesiat rokov je kvôli nej pripútaný na invalidný vozík. Choroba napáda mozgové a nervové bunky, ktoré sú zodpovedné za pohyb svalov. Jej obeť postupne stráca pohyblivosť a má problémy s dýchaním. Mentálne však zostáva úplne v poriadku.
"Nech je život akokoľvek ťažký, vždy si dokážete nájsť niečo, v čom môžete byť úspešní," povedal Hawking. Šéf spomenutého laboratória Robert Baloh sa priznal, že je prekvapený, že Stephen Hawking dokázal s ALS žiť takto dlho.
Vedec má 71 rokov, choroba u neho prepukla počas vysokej školy. Potrebuje okolo seba neustálu starostlivosť a dokáže hýbať iba jedným lícom. Rozpráva za neho hlasový modul.
