CANNES - Grécko a najmä jeho premiér Jorgos Papandreou stratili všetku dôveru, čím Gréci ďalej vyostrili dlhovú krízu v eurozóne. Dnešná európska tlač tak vníma názorové rendez-vous gréckeho premiéra, ktorý v pondelok večer najskôr šokoval svet ohlásením referenda o ďalšej dohodnutej pomoci zadlženej krajine, aby o štyri dni neskôr od svojho zámeru upustil. Nemecká tlač to však oceňuje ako výsledok nátlaku európskych špičiek. Bulvárny Bild vyzdvihuje úlohu nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, v ktorej vidí takmer polobohyňu "Angelu Merkules".
Francúzsky konzervatívny denník Le Figaro poznamenal, že "psychodráma okolo referenda v Grécku priblížila na dosah hypotézu vystúpenia krajiny z eurozóny ". Výsledkom je len vyhrotenie situácie ."Teraz je potrebné zabrániť tomu, aby platobná neschopnosť Atén vyvolala reťazovú reakciu, ktorá by rozozvučala umieráčiky eurozóny. Ďalšou obeťou trhov by sa stalo Taliansko, nasledované Španielskom a niekoľkými ďalšími. Európsky bankový systém by to neprežil," varuje Le Figaro.
Konkurenčný Le Monde píše, že "Grékom chýba Antigona, ktorá by im vysvetlila, že návrat k drachme by ich krajinu vrátil na úroveň tretieho sveta". Aj referendum malo byť podľa denníka pokusom udusiť v zárodku pokusy o marxistickú revolúciu alebo tendenciu k autokracii. Denník v tejto súvislosti pripomína grécku občiansku vojnu z rokov 1947-1949 a vojenskú diktatúru z rokov 1967-1974.
Najčítanejší nemecký denník Bild sa domnieva, že to bol nátlak Merkelovej, hodný gréckeho poloboha Herkula, ktorý Papandrea prinútil k upusteniu od referenda. "Otvorené hrozby zapôsobili! Kancelárka Angela Merkelová spoločne s hlavou Francúzska Nicolasom Sarkozym Grékov prinútili k rozumu. To bolo úžasné využitie moci, ako od Herkula! Teraz je kancelárka naozajstná Angela Merkules!" oslavuje Bild.
Frankfurter Allgemeine Zeitung sa domnieva, že reakcia Merkelovej a francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho na Papandreove ohlásenie referenda znamená "historický posun" v eurozóne, pretože obaja po prvýkrát pripustili vystúpenie nejakej krajiny z eurozóny.
Rešpektovaný švajčiarsky denník Neue Zürcher Zeitung na odvolanie referenda napísal, že z pohľadu demokratickej politiky je neprijateľné, aby boli občania stavaní pred ľudové hlasovanie, ktoré im nedáva inú voľbu ako medzi "áno" a "amen pre status quo". "Tak sa smelý Papandreov čin zredukoval na zúfalý kalkul šéfa vlády, ktorý na vnútropolitickej scéne už nemá čo stratiť. To nič nemení na tom, že jeho postoj k práve dojednanému výsledku z Bruselu bol do očí bijúcim previnením voči spoľahlivosti a dôvere - a do značnej miery bol nezodpovedný," napísal denník.
Liberálny rakúsky Der Standard konštatuje, že Papandreou prehral svoj kredit, ale spochybňuje aj účinnosť prípadného zriadenia prechodnej vlády, ktoré presadzuje veľká časť gréckych politikov. "Takýto kabinet nebude dosť silný a odvážny, ale v dohľadnej dobe budú nové voľby. V Grécku teda odteraz majú národný stav núdze, brutálnu sanáciu a predvolebnú kampaň: to nie sú dobré predpoklady pre to, aby automaticky vzbudilo viac dôvery na trhoch a medzi partnermi v EÚ (a o to viac v eurozóne)," píše Der Standard s tým, že práve dôveryhodnosť a predvídateľnosť by v tejto chvíli boli pre Grécko tou "najdôležitejšou menou".
Holandský de Volkskrant píše, že v Grécku vládne politický chaos. "Formálne síce Grécku stále vládne Papandreou a jeho socialistický kabinet. De facto je od včerajška v Aténach pri moci desivá dvojkoalícia. Jedna strana sa volá nespokojnosť a druhá zmätok," napísal de Volkskrant. Prísť podľa neho musí prechodná vláda národnej jednoty.
