LONDÝN/BRATISLAVA - Krajina v niektorých častiach Japonska vyzerá ako po následkoch druhej svetovej vojny; žiadna priemyselne vyspelá krajina odvtedy neutrpela také straty na životoch. Jedinou malou útechou sú dôkazy o tom, že ľudstvo drží pokope aj v nešťastí.
Na pomoc prišli záchranné tímy z celého sveta, ale solidarita je v samotnom Japonsku obzvlášť silná. Snáď ešte pôsobivejšia ako technologická vyspelosť, je jeho sociálna sila.
Supermarkety znížili ceny, majitelia predajných automatov rozdávajú zadarmo nápoje a ľudia spolupracujú, aby prežili. Nápadné však je, prečo neprišlo vlastne k rabovaniu?
V ľudskej kultúre pritom nejde o nič nezvyčajné. Po zemetrasení v Čile v minulom roku došlo k takému plieneniu, že do oblasti museli prísť vojaci. Rovnako aj v americkom New Orleanse po ničivom hurikáne Katrina zaznamenali prípady rabovania v šokujúcom meradle. Podobných príkladov by sa našlo oveľa viac bez ohľadu na to, o ako vyspelú krajinu ide.
Prečo niektoré kultúry reagujú na katastrofy návratom k sebectvu, ale iné - najmä japonská - sú obrazom altruizmu?
