BRATISLAVA - Prezident Andrej Kiska v utorok podpísal novelu zákona o rodine z dielne ministerstva spravodlivosti, ktorú parlament schválil 26. júna. Informoval o tom Martin Lipták z tlačového odboru Kancelárie prezidenta. Novela by podľa ministerstva spravodlivosti mala posilniť práva detí, najmä ochrane ich zdravia a života, ale hovorí aj o zrovnoprávnení rodičovských práv.
Novela jasne stanovuje postup súdov, ak dieťa príde o biologických rodičov, alebo ak sa o neho nebudú môcť starať. Ak sa o dieťa nemôže starať biologický rodič, súd bude hľadať osobu, ktorej by mohol zveriť dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa to nepodarí, súd sa bude musieť snažiť umiestniť dieťa do pestúnskej starostlivosti. Ak aj táto možnosť zlyhá, nasleduje možnosť ústavnej starostlivosti. Novela rozširuje možnosť umiestniť dieťa do starostlivosti blízkych príbuzných aj v členských krajinách EÚ.
Po novom si v prípade rozchodu nezosobášeného páru budú môcť aj starí rodičia a iné blízke osoby vysúdiť právo stretávať sa s dieťaťom. Novela upravuje aj pravidlá zapretia otcovstva a utajených pôrodov. Žena po utajenom pôrode bude mať dva mesiace na prípadnú zmenu svojho rozhodnutia.
Agenda ľudských práv prejde na spravodlivosť
Agenda ľudských práv prejde z ministerstva zahraničných vecí na rezort spravodlivosti k 1. septembru. Vyplýva to z novely kompetenčného zákona, ktorú v utorok podpísal prezident Andrej Kiska. Pôvodne sa počítalo s prechodom kompetencií už k 1. júnu. Účinnosť novely sa posunula vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu.
Ministerstvo spravodlivosti bude zodpovedné za tvorbu a realizáciu štátnej politiky v oblasti ľudských práv a tiež bude mať koordinačnú úlohu. Rezort zahraničia si necháva kompetenciu poskytovať dotácie v oblasti ľudských práv. Takýto postup vysvetľuje rezort spravodlivosti tým, že odborníci, ktorí sa venujú téme poskytovania dotácií v oblasti ľudských práv na ministerstve zahraničných vecí, plnia aj iné úlohy v rezorte a zabezpečujú aj realizáciu dotačnej schémy v oblasti zahraničnej politiky. Preto teraz nie je možné týchto zamestnancov presunúť na iný rezort. Ministerstvo spravodlivosti však bude na procese poskytovania dotácií v oblasti ľudských práv aktívne participovať, a to aj pri príprave nových výziev, ako aj pri vyhodnocovaní žiadostí o dotácie, uvádza sa v návrhu.
Hlava štátu podpísala aj novelu Trestného zákona. Pôvodne chcel vládny Smer-SD pozmeňujúcim návrhom k novele upraviť neoprávnený výkon regulovanej činnosti. Liečiteľom, ktorí za služby poberajú odmenu, by hrozil jeden rok basy. Poslanci Smeru-SD tiež navrhovali, aby sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky páchateľ potrestal, ak spácha takýto čin a získa ním väčší prospech. Ak získa značný prospech, hrozí mu trest odňatia slobody na jeden rok až päť rokov. Ak by však získal prospech veľkého rozsahu, potrestá sa páchateľ odňatím slobody na štyri roky až osem rokov. Zmeny iniciovala Slovenská lekárska komora, parlament ich nakoniec neschválil.
Kiska podpísal i návrh zákona o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím. Zákonom sa zriaďuje komisár pre deti a komisár pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorí sa majú podieľať na ochrane práv týchto osôb.
Upraví sa proces prípravy rozpočtu verejnej správy
Proces prípravy rozpočtu verejnej správy sa zmení. Po novom Ministerstvo financií (MF) SR nebude pripravovať východiská rozpočtu a predkladať ich na rokovanie vlády ako samostatný materiál, ale pri zostavovaní rozpočtu bude vychádzať z Programu stability. Ten kabinet schvaľuje každoročne a do konca apríla ho predkladá Bruselu. Tieto zmeny obsahuje novela zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska.
Súčasťou Programu stability sú totiž podľa rezortu financií všetky relevantné údaje dôležité na zostavenie rozpočtu. "Určenie podielu schodku rozpočtu verejnej správy alebo podielu prebytku rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte je súčasťou Programu stability," vysvetľuje ministerstvo.
Právna norma prinesie aj ďalšiu zmenu. Národnej rade (NR) SR sa ako samostatný materiál nebude predkladať správa o plnení rozpočtu verejnej správy za 1. polrok. Dnešné pravidlá stanovujú, že tak musí vláda urobiť najneskôr do 90 dní od uplynutia polroka. Údaje o očakávanej skutočnosti bežného rozpočtového roka sú podľa platného zákona súčasťou rozpočtu verejnej správy, ktorý vláda predkladá parlamentu do 15. októbra bežného roka.
"V záujme toho, aby sa NR SR nepredkladali dvakrát rôzne údaje o očakávanej skutočnosti bežného rozpočtového roka, navrhuje sa, že NR SR sa bude namiesto správy o plnení rozpočtu verejnej správy predkladať informácia o očakávanej skutočnosti bežného rozpočtového roka, a to v rámci návrhu rozpočtu verejnej správy," argumentuje rezort financií.
Právnou normou sa upravuje aj poskytovanie údajov obcí a vyšších územných celkov do Rozpočtového informačného systému. "Údaje upraveného rozpočtu sa poskytnú najneskôr do 30. kalendárneho dňa po uplynutí príslušného mesiaca a úpravy rozpočtu vykonané v mesiaci december najneskôr do 5. februára nasledujúceho rozpočtového roka," konštatuje novela zákona.
Obce a vyššie územné celky si budú musieť dávať väčší pozor na svoje hospodárenie. Novela upravuje pokuty za prekročenie dlhu. Na jednej strane sa zmierňuje tým, že sa do dlhu nezarátavajú niektoré zdroje financovania, za medziročný nárast podielu dlhu na bežných príjmoch sa však udelí pokuta vo výške 5 % z tohto zvýšenia. Do celkovej sumy dlhu sa po novom nebudú započítavať záväzky z prijatia návratných zdrojov financovania a záväzky obce alebo vyššieho územného celku v nútenej správe.
