BRATISLAVA – Od septembra budúceho roka chce ministerstvo školstva zvýšiť počty žiakov v triedach. Maximálne limity v konečnej verzii novely školského zákona sú miernejšie, než rezort Dušana Čaploviča (Smer-SD) pôvodne navrhoval.
Novelu poslal rezort na rokovanie vlády. Tá by najbližšie mala zasadnúť 14. augusta. Zákonom chce ministerstvo okrem vyššieho počtu žiakov v triedach presadiť aj koniec uznávania jazykových certifikátov namiesto maturitnej skúšky z cudzieho jazyka.
Kým v súčasnosti môže byť podľa zákona v prvej triede 22 žiakov a v druhom až štvrtom ročníku 25, po novom by vo všetkých triedach prvého stupňa malo byť maximálne 25 žiakov. Pôvodný návrh rátal so stropom 28 žiakov pre prvý stupeň. Pod hromadnú pripomienku proti tomuto opatreniu sa na internete podpísalo vyše 3000 ľudí.
V triedach piateho až deviateho ročníka základnej školy, teda na druhom stupni, sa má počet detí zvýšiť z 28 na 29. Pôvodne chcelo ministerstvo povoliť maximálne 30 študentov v triedach druhého stupňa. V prvom ročníku strednej školy by mohlo byť 31 namiesto pôvodných 30 študentov.
"Pri určení maximálnych počtov žiakov v triedach sa vychádzalo z priemernej naplnenosti triedy v krajinách OECD v roku 2010, a to na prvom stupni základnej školy z 21,3 žiaka na triedu a na druhom stupni základnej školy z 23,3 žiaka na triedu," píše rezort v dôvodovej správe k zákonu. Okrem limitov stanovených v zákone by mal mať riaditeľ možnosť v určených prípadoch navýšiť počet žiakov o ďalších troch.
Okrem maximálnych počtov žiakov ministerstvo v novele určuje aj minimálne počty. Ak zákon schváli vláda, poslanci a podpíše ju prezident, v triede nultého ročníka bude musieť byť aspoň osem žiakov, v triede prvého až štvrtého ročníka 13, v triede, kde sú žiaci viacerých ročníkov prvého stupňa základnej školy 12 a 15 žiakov v triede piateho až deviateho ročníka.
"Najnižší počet žiakov v triedach základných škôl a stredných škôl sa bude zavádzať postupne, a to v školskom roku 2014/2015 do prvého a piateho ročníka základných škôl a do prvého ročníka stredných škôl, v ďalších školských rokoch do ich nasledujúcich ročníkov," uvádza ministerstvo v návrhu. Novela má zriaďovateľom školy umožniť, aby schvaľovali okrem počtov prijímaných žiakov aj počet tried.
Ak zmeny v zákone prejdú legislatívnym procesom, maturanti si už nebudú môcť spraviť jazykový certifikát ako náhradu maturitnej skúšky z cudzieho jazyka. Ministerstvo ešte nemá informácie, koľko maturantov využilo takúto možnosť pri tohtoročných maturitách, v predchádzajúcom školskom roku však bola uznaná náhrada maturitnej skúšky z cudzieho jazyka 1395 žiakom, čo predstavovalo 2,41 percenta maturantov z cudzieho jazyka. Rezort chce uznávanie certifikátov zrušiť, "nakoľko ich poskytujú rôzne inštitúcie, úroveň ktorých nie je možné kontrolovať zo strany štátu, rovnako nie je možné kontrolovať a preverovať úroveň priebehu a administrácie skúšky".
Proti sú jazykové školy, ktoré tvrdia, že ide o medzinárodné certifikáty, ktoré majú u zamestnávateľov vyššiu váhu než slovenská maturita.
Rozporové konanie s organizáciami, ktoré mali k zákonu pripomienky, sa uskutočnilo v druhej polovici júna a v júli. Napriek tomu trvá rozpor so školským odborovým zväzom, so Slovenskou komorou učiteľov, s Asociáciou súkromných škôl a školských zariadení Slovenska, s Asociáciou jazykových škôl SR, aj s verejnosťou, ktorú zastupoval opozičný poslanec Miroslav Beblavý (SDKÚ-DS) v súvislosti s hromadnou pripomienkou.
