BRATISLAVA - Tvrdenia predsedu Národnej rady SR Pavla Pašku (Smer-SD), ktoré zazneli v dnešnej relácii RTVS O 5 minút 12, sú snahou o odvádzanie pozornosti od podstatnej skutočnosti, ktorou je zákonné zvolenie Jozefa Čentéša na post kandidáta na generálneho prokurátora. Vo svojom stanovisku to tvrdí Čentéš s tým, že aj Ústavný súd (ÚS) SR potvrdil, že zvolenie bolo vykonané v materiálnom súlade s ústavou.
Jozef Čentéš nechápe, ako prijatím a neodmietnutím opätovnej kandidatúry na post generálneho prokurátora zlyhal. V stanovisku, ktoré poskytol advokát Peter Kubina, Čentéš reaguje na vyjadrenia predsedu parlamentu Pavla Pašku (Smer-SD) v dnešnej relácii RTVS O 5 minút 12. Paška vyhlásil, že Čentéš nemal dovoliť, aby ho v tajnej voľbe zvolili. Ako právnik musel podľa Pašku poznať podstatu veci, aj to že NR SR tajnú voľbu vyhlásila, lebo vedela, že účinnosť nadobudne nález Ústavného súdu SR o pozastavení verejného hlasovania.
Paška sa podľa Čentéša snaží odviesť pozornosť od podstatnej skutočnosti, ktorou je jeho zákonné zvolenie za generálneho prokurátora. Vo svojom stanovisku Čentéš vysvetľuje, že s opätovnou voľbou na post generálneho prokurátora súhlasil skôr, ako ústavný súd uverejnil oznámenie o pozastavení účinnosti novely zákona o rokovacom poriadku NR SR z 15. júna 2011. Súhlas udelil podľa jeho slov krátko po voľbách, ktoré boli vyhlásené 1. júna 2011. Ústavný súd účinnosť daného zákona predbežne pozastavil preto, lebo posudzoval ústavnosť verejnej formy voľby. "V mojom prípade sa voľba však konala tajnou formou, a tak som nemal žiaden dôvod vziať svoj súhlas s kandidatúrou späť," vyhlásil Čentéš.
Nepravdivé je tiež podľa Čentéša Paškovo vyjadrenie ohľadom rozhodnutia ústavného súdu, ktorým potvrdil ústavnosť jeho zvolenia na post generálneho prokurátora. Ústavný súd v tomto prípade nekonal na základe sťažnosti Dobroslava Trnku, ako tvrdil predseda parlamentu, ale na základe návrhov prvého námestníka generálneho prokurátora a skupiny 35 vtedy opozičných poslancov, vysvetľuje Čentéš. Medzi nimi bol aj Paška. Vo svojom rozhodnutí z 5. októbra 2011 plénum ústavného súdu potvrdilo, že Čentéša nezvolili v tajnej voľbe protiústavne. Zároveň ústavný súd konštatoval, že v súvislosti s jeho tajnou voľbou zo 17. júna 2011 NR SR materiálne rešpektovala podstatu rozhodnutia ústavného súdu o pozastavení účinnosti z 15. júna 2011. "Preto táto voľba, v ktorej som bol zvolený, bola vykonaná v materiálnom súlade s ústavou," tvrdí Čentéš.
O sťažnosti Dobroslava Trnku rozhodol ústavný súd až 23. augusta 2012, dodáva Čentéš. Táto sťažnosť, ktorou Trnka namietal aj platnosť Čentéšovho zvolenia za kandidáta dňa 17. júna 2011, ústavný súd odmietol ako zjavne neopodstatnenú a podanú neoprávnenou osobou, hovorí Čentéš.
