Osobná spoveď slovenskej moderátorky: Užila psychadeliká... Za toto ma niektorí odsúdite!

„Mám pocit, že som našla to, čo mi dáva najväčší zmysel v živote a paradoxne to nie je práca ani naháňanie sa za statusom najlepšej moderátorky, ako som si to myslela doteraz. Vďaka zmeneným stavom vedomia som sa pozrela na svoj život z absolútne novej perspektívy, ktorá bola veľmi odhaľujúca a aj zraňujúca v tom najlepšom zmysle. Veľa som púšťala, veľa som prijímala, čelila sebe aj svojim najväčším strachom, aby som si zodpovedala otázku, čo je vlastne môj mier,“ priznala. Práve konfrontácia s vlastnými strachmi a vnútornými nastaveniami jej priniesla viacero zásadných uvedomení. Hovorí, že objavila niečo, čo v sebe mala celé roky, no nedokázala to naplno vnímať. Zároveň si uvedomila, koľko energie človek dokáže investovať do vecí, ktoré v skutočnosti nemajú takú hodnotu, akú im pripisuje.

„Našla som to, čo som netušila, že v sebe mám a dokonca ukotvené tak hlboko. Pochopila som, ako prežiť život tak, aby dával skutočne zmysel. To nekonečné naháňanie sa za zbytočnosťami muselo skončiť, len som nevedela ako… hríby mi to ukázali,“ dodala. Balážiová zároveň priznáva, že ju prekvapila ľahkosť, s akou dokázala vnímať a opúšťať niektoré zbytočné či toxické nánosy vlastného života. „Vždy som žila podľa seba a mala v podstate na háku, čo si o mojom živote a rozhodnutiach myslia iní, pretože 95 % z nich je absolútne odpojených aj od svojich vlastných životov. Ale to, ako ľahko som opustila nánosy zbytočného a toxického životného balastu ma až prekvapilo,“ vyjadrila sa.

Napriek mimoriadne pozitívnemu osobnému hodnoteniu Katarína zdôrazňuje, že podobná skúsenosť nie je jednoduchou cestou za príjemnými pocitmi. Môže človeka postaviť pred otázky, ktorým sa dlhodobo vyhýbal, a otvoriť témy, ktorých spracovanie si vyžaduje čas. Práve preto považuje za dôležité pristupovať k terapeutickému využitiu psilocybínu zodpovedne a v odbornom prostredí. Nejde podľa nej o zážitok, ktorý sa dá oddeliť od celého terapeutického procesu. Zároveň dodáva, že osobná práca na vlastných zraneniach môže mať pozitívny dosah aj na vzťahy a širšie okolie človeka.

Dôležitou súčasťou celého retreatu je aj obdobie po samotnom psychedelickom zážitku. Takzvaná integrácia predstavuje proces, počas ktorého človek postupne spracúva svoje skúsenosti, rozpráva sa o nich s odborníkmi a hľadá spôsoby, ako získané uvedomenia preniesť do každodenného života. Ani Katarína preto svoj proces nepovažuje za uzavretý. Integračné stretnutia a rozhovory s terapeutmi a facilitátormi u nej naďalej pokračujú. Práve túto fázu vníma ako jednu z najdôležitejších podmienok toho, aby skúsenosť mala dlhodobejší význam.

O svojej ceste sa rozhodla hovoriť aj verejne, hoci si uvedomuje, že jej rozhodnutie nemusí každý pochopiť alebo prijať. Verí však, že otvorená komunikácia o tejto téme môže prispieť k destigmatizácii psychedelík a k väčšej informovanosti o možnostiach ich terapeutického využitia. „Za toto ma možno niektorí odsúdite, ale verím, že tento príspevok a destigmatizácia tejto témy môže pomôcť mnohým ľuďom. Neviem ani opísať, ako veľmi hodnotný týždeň to pre mňa a môj doterajší život bol. A čo mi prinieslo toto ďalšie prekonanie strachu a nabratie odvahy,“ uzavrela.