Medzi nimi aj bývalý moderátor Juraj Lím: „Marcel presne a vecne si to dal. Ja by som na jeho mieste konal inak a určite by ma táto pakáž na žiadnu spoluprácu nikdy nenahovorila, ale kto som ja, aby som súdil... Môžeme si o tom každý myslieť svoje, to je sväté právo zaručené demokraciou (aspoň zatiaľ), ale vynášať pomaly súdy a "hrdelné" tresty s návodom na jeho kultúrno-spoločenský lynč, to sa mi prieči. A každému rozumnému a príčetnému by sa malo tiež. Ideme ďalej 🤝 Potknúť sa totiž patrí k životu...“
A pochopenie našla aj herečka Ľuba Blaškovičová: „Pomenovať veci - je útok...lebo sme životy zredukovali na 2 pocity: milovať alebo nenávidieť. Sklamanie, smútok, hľadanie dôvodov ? Nie, musíš patriť a vybrať si nejakú stranu...možno poznám košický kontext lepšie, možno aj Čekyho a Natašu za ostatných 30rokov. Aj Košice majú svoju bublinu - a nebola vždy čierno-biela, len časom stmavla. Neverím, že išlo o honorár, neverím, že netušil čo sa spustí...ale-poznáte podmienky zmluvy s agentúrou? Vedel pri podpise, kde a za akých okolností pieseň zaznie?... Ak áno, bral na seba vopred všetko o čom sa píše. Ale mohlo to byť inak - preto tie nekonkrétne výhovorky. Hejt sa dá spustiť jedným kliknutím a nabaľuje sa, lebo sa "len" pridávame...zažila som to mnohokrát. Ak sa opäť stretnem s Čekym na našej ulici, bude na ňom, či sa len pozdravíme, alebo zotrváme v rozhovore...čierne alebo biele?... človek, priateľ a konanie, ktoré ma zaskočilo a s ktorým nesúhlasím. Ak urobíš zlé rozhodnutie, nemusíš byť preto zlým človekom. Zlyhanie poznáme každý - a každý sa s ním musíme vyrovnať.“
A do tretice Roman Sorger: „S Marianom Čekym sa poznám viac ako 25 rokov. Robili sme spolu v telke 20 rokov Táraninky potom chvíĺu Čekyho labáky... Marian prišiel mnohokrát zadarmo na naše ale aj cudzie detské akcie, vedel podporiť talent, vedeli sme sa pohádať aj hodiť si telefónom a potom sa objat a robiť zmysluplné veci. Keď začal ten nezmyselný hejt - napísal som mu, že ho máme radi - a je to tak. Miliónkrat som urobil veci, za ktoré sa hanbím, veci, ktoré som si zle vyhodnotil - tak ako každý z vás - jednoducho to je život. Ale za to si nikto nezaslúži nenávisť a hádzanie do hrobu. Čeky prijal ponuku na pieseň na tému Cyril a Metod od niekoho kto to produkoval - nikto z vás nevie, čo mu bolo povedane a prečo práve teraz v tejto fáze svojho života prijal to, aby tú pieseň urobil so svojou manželkou. Ani ja to neviem. No som presvedčený, že keby tam vystúpila Para alebo Živé kvety alebo...no kapely, ktoré mám rád - tak moja bublina by písala - paráda - aspoň to oživili, vniesli tam kus umenia a podobne. Marian urobil tú pieseň tak ako ju urobiť chcel - mala všetko, co taká hymnická vec má mať - má sa páčiť väčšine - takže tam má byť trochu s hrou na city a istotu a aj podanie s istými umeleckými prostriedkami. Ale asi tam bolo "mnoho not". Prestaňme s elitárstvom, s prisvojovaním si pravdy a hlavne s vierou, že môžme súdiť lebo my vieme aj keď vieme len zlomok z pravdivej reality a tým súdením môžeme ubližovať. A prosim - aj svojich kamošov, aby si odpustili také výrazy ako - ten akože umelec, vraj hudobník a podobne - Marian je skvelý muzikant, umelec, performer... Marián mam ťa rád - bráško.“
Nuž a samozrejme, tu sú útržky z tých nesúhlasných komentárov: „Marcel, takze teraz co? Tvarit sa ze zakopol, ale svet sa toci rovnako, ako pred tym? To mi nevychadza... Žiadny lynč nie je v poriadku, ale je v poriadku, že ma ten človek prestal zaujímať... Odpustiť sa dá, zabudnúť nie...
