BRATISLAVA/PARÍŽ – Zvolenie republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa za amerického prezidenta bolo obrovské prekvapenie, možno aj pre neho samého. Uviedol to francúzsky politológ s českými koreňmi, historik a špecialista na strednú a východnú Európu Jacques Rupnik.
"V pondelok som sa vracal z New Yorku. Všetky prieskumy verejnej mienky dávali náskok Hillary Clintonovej a aj všetci politológovia na Univerzite v New Yorku, s ktorými som sa stretol, boli o jej výhre presvedčení," vysvetlil. Myslí si, že výsledky ovplyvnil fakt, že riaditeľ FBI začal dva týždne pred voľbami zvažovať, či nebude nutné viesť trestné stíhanie voči Clintonovej. Nepovažuje to však za hlavný dôvod Clintonovej prehry. Hlavné dôvody jeho výhry vidí vo vzdore voči elitám, ich konsenze ohľadom globalizácie a otvoreného trhu, ale taktiež v otvorenosti v otázke migrácie.
"Taktiež sa zistilo, že zatiaľ čo elity chválili globalizáciu posledných 20 rokov, príjmy stredných a nižších stredných vrstiev klesali alebo stagnovali. Takže existuje mnoho dôvodov, prečo Donald Trump bol schopný osloviť značnú časť americkej spoločnosti," povedal, pričom zdôraznil, že kandidát ich oslovil aj napriek tomu, že počas kampane mnohých urazil – od žien, cez hispáncov až po moslimov. "Zdá sa však, že ho to príliš nepoškodilo. Celá jeho stratégia polarizácie mu vyšla," dodal.
Zmena podľa Rupnika nenastane iba v domácej politike, ale aj v zahraničnej, keďže počas kampane celý čas kládol dôraz na ochranárstvo zahraničného obchodu a izolacionizmus. "Fungovala predstava, že Amerika nemusí byť svetovým policajtom, ktorý musí všade intervenovať, a pritom s výsledkami, ktoré nakoniec sú dosť žalostné. Amerika bude viac izolacionistická," vysvetlil Rupnik.
Vo vzťahu k Európe bude podľa neho dôraz na to, aby sa Európania viac starali o svoju bezpečnosť, viac za ňu platili a predpokladá, že posun nastane aj vo vzťahu k Rusku. Víťazom amerických prezidentských volieb sa stal republikánsky kandidát Donald Trump. Porazil svoju demokratickú protikandidátku Hillary Clintonovú. Trump má vystriedať v Bielom dome dosluhujúceho Baracka Obamu 20. januára. Republikán bude v poradí 45. prezidentom USA.
