WASHINGTON - Súboj o prezidentský úrad v Spojených štátoch sa dostáva do cieľovej rovinky. Najsledovanejšie voľby na svete sa konajú už nadchádzajúci utorok - 8. novembra. Kandidátov je síce viac, no pozornosť sveta sa sústreďuje iba na dvoch z nich - demokratku Hillary Clintonovú a republikána Donalda Trumpa. S pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote sa práve jeden z nich dvoch stane 45. prezidentom USA.
Šesťdesiatdeväťročná Clintonová by sa mohla stať vôbec prvou ženou-prezidentkou v dejinách USA. Skúsenosti z politiky má bohaté - v rokoch 2001-2009 pôsobila ako senátorka za štát New York, avšak známou je predovšetkým ako prvá dáma USA počas dvoch prezidentských období jej manžela Billa Clintona (1993-2001) a tiež ako ministerka zahraničných vecí (2009-2013).
Jej volebným partnerom, ktorý by sa v prípade jej úspechu stal viceprezidentom, je 58-ročný senátor za štát Virgínia Tim Kaine. Clintonovú môže vo voľbách poškodiť najmä škandál okolo používania súkromného e-mailového servera na úradnú korešpondenciu, a to aj veľmi citlivého charakteru, keď bola ministerkou zahraničných vecí.
Súperi jej okrem toho pripomínajú spoluzodpovednosť za nedostatočné bezpečnostné opatrenia pre americké veľvyslanectvo v Líbyi, ktoré predchádzali teroristickému útoku z 11. septembra 2012 v Benghází. Pri tomto atentáte prišiel o život aj americký veľvyslanec Chris Stevens. Clintonová sa navyše neskôr údajne pokúsila ututlať okolnosti tohto incidentu, ktoré by jej mohli poškodiť.
Časť verejnosti jej zároveň vyčíta, že kryla aj svojho manžela, keď sa ešte ako prezident zaplietol do sexuálneho škandálu so stážistkou v Bielom dome. Sedemdesiatročný newyorský realitný magnát Donald Trump pred primárkami nepatril k favoritom medzi republikánskymi kandidátmi, ale svojou razantnou rétorikou namierenou proti tradičným politikom čoskoro prevalcoval všetkých súperov.
Podľa mediálnych expertov Trump majstrovsky ovláda priestor nových médií a sociálnych sietí. Vyznačuje sa schopnosťou vypustiť výroky, ktoré následne niekoľko dní rezonujú vo verejnej diskusii. S heslom Make America Great Again (Spravme Ameriku znovu veľkou) vytiahol do boja proti nelegálnej imigrácii a zaujal aj ďalšími pravicovopopulistickými témami, ako odmietanie vojenských intervencií v zahraničí a dohôd o voľnom obchode či politika ochrany domáceho trhu.
Kým politicky nekorektnými vyhláseniami sa mu darí oslovovať značnú časť elektorátu, druhá časť ho obviňuje z politického extrémizmu, xenofóbie i urážlivých postojov k ženám. Trumpovým volebným partnerom a republikánskym kandidátom na viceprezidenta je 57-ročný guvernér Indiany Mike Pence.
Američania však majú vo voľbách na výber aj z ďalších kandidátov. Vo väčšine štátov dokonca hlasovací lístok obsahuje prázdne políčko, kam môže volič sám dopísať meno svojho kandidáta - hoci aj samého seba.
Alternatívni kandidáti sú síce bez praktickej šance dobyť prezidentský úrad, avšak môžu na seba naviazať značné počty hlasov a tak ovplyvniť celkový výsledok. Podľa prieskumov sú najmä mladí voliči naklonení hlasovať pre niekoho tretieho. Najviac šancí z tejto kategórie kandidátov majú libertarián Gary Johnson a kandidátka zelených Jill Steinová.
Volebné miestnosti sa otvoria 8. novembra v 50 amerických štátoch, nachádzajúcich sa v šiestich časových zónach. Časy, kedy budú otvorené volebné miestnosti, však nie sú jednotné. Očakáva sa, že hlas vo voľbách odovzdá približne 120 miliónov Američanov z celkovo 219 miliónov oprávnených voličov. Volebná účasť pri druhom víťazstve Baracka Obamu pred štyrmi rokmi dosiahla 57,61 percenta.
Jedným z tzv. nerozhodných štátov, kde je do poslednej chvíle ťažko odhadovať výsledok volieb, je napríklad Ohio s 18 voliteľmi. A práve tento štát je od roku 1964 spoľahlivým indikátorom výsledkov celonárodných volieb - kto zvíťazí v Ohiu, stane sa prezidentom. Prvé výsledky prichádzajú tradične z dedinky Dixville Notch v New Hampshire neďaleko hraníc s Kanadou.
Osada, v ktorej žije iba 12 ľudí, zverejňuje miestne volebné výsledky obvykle s takmer až 24-hodinovým predstihom oproti zvyšku krajiny. Miestni voliči sa totiž zhromaždia už o polnoci 8. novembra a odvolia. Výsledok je známy často už o minútu. Celkový výsledok celonárodného hlasovania sa pritom verejnosť dozvie najskôr okolo 23.00 h východoamerického času (EST), čo je 05.00 h SEČ.
Tajné služby majú obavy
Predstavitelia amerických tajných služieb varovali úrady v štátoch New York, Texas a Virgínia pred možnými útokmi al-Káidy, ku ktorým by mohlo dôjsť v pondelok, teda deň pred utorkovými prezidentskými voľbami. S odvolaním sa na bližšie nespresnené zdroje o tom dnes informovala televízia CBS News.
Tajné služby podľa správy pristupujú k celej záležitosti s veľkou vážnosťou, aj keď stále preverujú, či skutočne ide o reálnu hrozbu. Preventívne však už o nej informovali aj členov americkej Protiteroristickej pracovnej skupiny (JFFT), ktorá združuje rôzne federálne, štátne a lokálne úrady, agentúry a súkromné organizácie.
Vo varovaní sa nespomínajú nijaké konkrétne lokality. Americké tajné služby bežne zvyšujú svoju ostražitosť počas dôležitých sviatkov alebo dôležitých politických udalostí, pripomína CBS News. Agentúra Reuters nedokázala bezprostredne overiť pravdivosť tejto informácie. Jej otázky adresované ministerstvu vnútornej bezpečnosti USA zatiaľ zostali bez odpovede.
Potenciálne útoky zo strany teroristickej siete al-Káida by boli ďalšou hrozbou, ktorá by mohla narušiť priebeh prezidentských volieb. Podľa správ amerických médií sa vláda prezidenta Baracka Obamu pripravuje aj na možný veľký kybernetický útok alebo šírenie dezinformácií počas volebného dňa, za ktorými by mohli stáť hackeri z Ruska alebo iných krajín. Úrady v niektorých štátoch USA tiež zvažujú, či posilniť bezpečnosť volebných miestností vzhľadom na obavy z možných útokov "osamelých vlkov" ovplyvnených extrémistickými ideológiami.
Nemôžu sa dočkať konca kampane
Voľby nového prezidenta Spojených štátov sa uskutočnia už o štyri dni - v utorok 8. novembra. Väčšina Američanov sa toho dňa nevie dočkať. Američania sú z kampane znechutení a chcú ju mať za sebou. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu televízie CBS a denníka New York Times. Až 82 percent opýtaných povedalo, že sú z volieb znechutení. Len 13 percent je nadšených.
Táto informácia nie je nová, len čísla sa zhoršujú. V septembri vyjadrilo v prieskume inštitútu Pew Research Center znechutenie 55 percent opýtaných a frustráciu 57 percent opýtaných. Nie je sa im čo čudovať. Kampaň bola dlhá a ostrá. Viac než problémy krajiny a ich riešenia zaznievali osobné útoky, obvinenia a kritika. Padlo mnoho nepekných slov, urážok aj nadávok. Médiá hovoria o historicky najškaredšej predvolebnej kampani.
Američanom sa navyše nepáči ani jeden z dvoch hlavných kandidátov. Z niekoľkých predošlých prieskumov verejnej mienky vyšli Hillary Clintonová a Donald Trump ako najmenej obľúbení kandidáti na prezidenta v histórii. Väčšina voličov preto nehlasuje za toho svojho, ale proti tomu druhému.
Predvolebná kampaň a prezidentskí kandidáti rozdelili ľudí na dva tábory. Nie že by Američania neboli vždy rozdelení na demokratov a republikánov, prípadne nezávislých, ale teraz sú emócie medzi tábormi napätejšie a negatívnejšie. Medzi politikmi to platí dvojnásobne. Republikáni sa už vyhrážajú, že ak demokratka Clintonová vyhrá, začnú proti nej pre škandál s e-mailami proces impeachmentu, teda trestného stíhania a prípadného zosadenia z úradu.
Z prieskumu verejnej mienky pritom vyplýva, že väčšina ľudí neverí, že sa niektorému z kandidátov podarí ako prezidentovi národ zjednotiť. "S viac ako ôsmimi z desiatich voličov hovoriacich, že kampaň ich zanechala nie nadšených, ale znechutených, ohrozuje vzrastajúca toxicita konečného víťaza," komentoval New York Times najnovší prieskum.
To, že emócie vrú, dokazujú aj politické diskusie v televíziách. Vo štvrtok došlo k ostrej výmene otázok a názorov medzi moderátorom televízie CNN Andersonom Cooperom a manažérkou kampane Donalda Trumpa Kellyanne Conwayovou. Témou boli výroky Melanie Trumpovej, že ako prvá dáma by bojovala za zlepšenie kultúry sociálnych médií. Moderátor argumentoval, že začať by mala doma.
Trumpovci sú presvedčení o jeho víťazstve
V radoch nasledovateľov republikána Donalda Trumpa rastie presvedčenie o víťazstve ich kandidáta v prezidentských voľbách v USA. Napísala to dnes agentúra AP s tým, že množstvo z nich tiež tvrdí, že Trumpovu porážku neprijmú.
Ich presvedčenie posilňujú čoraz tesnejšie predvolebné prieskumy a obnovené vyšetrovanie demokratky Hillary Clintonovej v kauze používania súkromného e-mailového konta na pracovné účely, ktoré americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) obnovil iba pred niekoľkými dňami.
"Vyhráme" a pokiaľ Trump nevyhrá, "budeme sedieť pred Bielym domom na trávniku", povedala Trumpova volička z New Hampshire. V takmer dvoch desiatkach rozhovorov uskutočnených v uplynulých dňoch medzi voličmi v nerozhodných štátoch sa Trumpovi podporovatelia svorne zhodli na pozitívnych vyhliadkach pre svojho kandidáta, píše AP.
"Veríme", že Donald Trump bude zvolený za prezidenta, povedal na predvolebnom mítingu republikánsky kandidát na viceprezidenta USA Mike Pence, ktorý je na turné v americkom štáte Michigan už druhý deň po sebe. Voliči v Michigane pritom podržali kandidáta demokratov v každých voľbách od roku 1992.
