BRATISLAVA - Lukáš bol oddýchnutý a zrelaxovaný, keď sa vracal s priateľkou z dovolenky späť na Slovensko. No to ešte netušil, aký stres po ceste do rodného mesta zažije. Myslel si, že drahý lístok na vlak mu zaručí akú-takú kvalitu cestovania, no hrozne sa mýlil. Jediné, čoho sa od slovenských železníc dočkal, bolo totiž totálne znechutenie.
Mladý Slovák sa vracal z dovolenky, ktorú strávil spolu s priateľkou na Kréte, v dobrej nálade. Voľné dni na nádhernom gréckom ostrove im prospeli a dodali energiu. To ale ešte nečakali, aké peripetie ich čakajú po príchode na Slovensko. Ako Lukáš povedal, hneď vedeli, že sú doma, pretože sa im diala jedna zlá vec za druhou.
Prvý problém zažili už po výstupe z lietadla, keď im vraj na bratislavskom letisku zničili kufor. Na bielom lesklom povrchu sú vidno tmavé šmuhy a poškodenie.
Keďže dvojica je z Košíc, v ceste pokračovala ďalej na východ zo železničnej stanice. "Boli sme unavení, tak sme si kúpili lístky na nočný vlak, ktorý odchádzal z hlavného mesta okolo ôsmej večer a do Košíc mal doraziť pred ôsmou hodinou ráno. Vozeň mal byť podľa informácií pracovníčky železníc za okienkom klimatizovaný. Kúpili sme teda lístky do prvej triedy do lôžka Double, aby sme mali s priateľkou súkromie," hovorí Lukáš.
Keď vlak konečne prišiel, zažili šok. Mal totiž len jeden lôžkový vozeň, a to vozeň číslo trinásť, ktorý bol podľa slov sprievodcu starý asi tridsať rokov. "Na klímu sme mohli zabudnúť. Dali sa otvoriť len okná, no i tak vzhľadom na horúčavy vonku bolo vo vnútri asi päťdesiat stupňov a absolútne nedýchateľný vzduch," pokračuje v rozprávaní náš cestovateľ. V kupé boli staré postele, vďaka ktorým sa naši cestujúci vrátili späť v čase. Kvality, ktorú za 35-eurový lístok v prvej triede očakávali, sa nedočkali.
Kým ešte vlak šiel, dalo sa to prežiť, pretože fúkalo, i keď miestami to bolo nepríjemné, pretože človek mohol chytiť prievan. No keď zastal, nastalo hotové peklo, pretože vzduch stál, a to už bolo príliš aj pre milovníkov horúčav. No asi najviac nepochopiteľný bol fakt, že toalety boli v noci až po Košice uzamknuté. Ľudia, ktorí museli vykonať potrebu, teda mali smolu a museli vydržať, až kým prišli do cieľovej stanice.
Lukáš sa na podmienky cestovania v prvej triede sťažoval sprievodcovi, vlakvedúcej a dokonca aj na zákazníckej linke železníc, no je to ako hrach na stenu hádzať. Takéto "šroty" vraj premávajú po slovenských koľajniciach každý deň. Otázka potom ale znie, prečo železnice predávajú lístky do prvej triedy vo vozňoch, ktoré absolútne nevyhovujú ani tým najzákladnejším štandardom a hygienickým podmienkam.
