BRATISLAVA - Mnohí Slováci v pondelok sledovali kvalifikačný zápas našej futbalovej reprezentácie a silno držali päste, aby sme to úspešne dotiahli na vytúžené budúcoročné Majstrovstvá Európy. Niektorí im verili až tak veľmi, že oslavovali ešte predtým, než rozhodca odpískal začiatok. Prečítajte si bizarný príbeh Štefana o tom, ako precenil svoje sily.
"Takto vyzerám po postupe našich na Euro 2016. Neviem si predstaviť, ako by som dopadol, keby sme nepostúpili," napísal nám päťdesiatdeväťročný Štefan do redakcie. Ale poďme pekne po poriadku.
Ako som orezával lipku
Števo sa narodil na Kysuciach, vyštudoval gymnázium v Čadci a vysokú školu v Liberci. V Česku už potom ostal, hoci jeho srdce ostalo na Slovensku. Pred pár dňami sem opäť zavítal, aby trochu poriadil rodičovský dom. S členmi rodiny sa celý pondelok rozprával o futbale a rozhodol sa, že v deň, ktorý sa zapíše do novodobej histórie slovenského športu, symbolicky oreže lipu ako posvätný strom Slovanov.
"Je blízko elektrického vedenia, nedá sa podrúbať, nemá kam spadnúť, každý rok na jes je z nej neporiadok, zanesené odkvapové rúry a hŕba lístia. Tak som sa rozhodol, že súrodencom pomôžem," začína svoj príbeh svojrázny chlapík.
Nesústredenosť, myšlienky na nebohých rodičov, ale najmä nervozita z večerného zápasu, ale urobili svoje. Po odistení z istiaceho lana sa potreboval presunúť na iné miesto, no vtom pod stromom zaparkovalo auto a v ňom netrpezlivý šofér. Števo sa v rýchlosti chytil uschnutého konára, pričom sa pozeral dolu a nie na to, čoho sa chytá, haluz sa zlomila a on letel voľným pádom z výšky dvanástich metrov na zem. "Všetko to trvalo pár sekúnd, no zdalo sa to byť oveľa dlhšie. Ako som tak padal, najprv mi napadlo, že to zabalím a potom, že sa nedožijem, postupu. Keď som ale začul zúfalý krik mojej priateľky, začal som bojovať. Špičkou ľavej nohy som brzdil o kmeň a rukou som sa zároveň snažil zachytiť konárov v korune stromov," pokračuje Štefan.
Nad rýchlo sa blížiacim betónovým obrubníkom sa mu v tej chvíli premietol v rýchlych časových úsekoch celý život - snímky tvárí, úškľabky, radostné úsmevy. Na zemi už vtedy ležali urezané konáre dlhé približne trištvrte metra a hrozilo, že sa na ne napichne. Nakoniec dopadol na rázsochu, súčasne na stehno, zadok, kríže a lopatky, takže sa jeho hmotnosť znásobená gravitáciou rozložila na väčšiu plochu. Ešte stále ho však čakal pád na betón. Našťastie sa stihol prichytiť pristaveného rebríka, a tak pád nebol až taký dramatický. "Skrúcal som sa od bolesti, chladil si chrbát a brucho o trávu a popritom ešte poležiačky stihol vynadať tým, čo boli dolu, že auto neodpratali preč. Vyskúšal som ruky a nohy a hoci všetky boleli, fungovali."
Kysučan sa potom išiel napiť vody, vysprchoval sa v studenej vode a na noc užil ibalgin. Uľavilo sa mu, a tak ráno vstal a chcel pokračovať v orezávaní lipy. Rodina mu to však nedovolila a vyhnala ho do nemocnice. Tam Števovi okrem viditeľných modrín našli aj kamienok v ľavej obličke.
A ten spravil čo? Na ďalší deň, keď ho nikto nevidel, pokračoval v orezávaní. "Potom sme oslávili postup našich a popritom moje prvé a sestrine 50-te narodeniny. Takmer došlo na jej slová o tom, že dopredu sa sláviť nemá," zakončil svoje rozprávanie.
