BRATISLAVA - Diváci ho poznali hlavne z komédií, no v súkromí Anton Mrvečka neznesiteľne trpel pre silné migrény. Tie ho priviedli až do liečebne v Pezinku, kde podľa oficiálnej vyšetrovacej správy 20. apríla 1985 ukončil svoj život skokom z okna.
Anton Mrvečka sa narodil 27. februára 1934 v Budatíne, ktorý je už súčasťou Žiliny. Ako 15-ročný sa dopočul, že sa bude konať konkurz vo Zvolenskom divadle. Počas cesty vlakom na konkurz sa zoznámil s legendárnym divadelníkom Andrejom Bagarom, ktorý si talent sympatického a vtipného mladíka všimol.
Mrvečka zmaturoval na žilinskom gymnáziu a neskôr absolvoval odborný divadelný kurz pri Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Umeleckú kariéru začal ako člen Činohry Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene. Režiséri ho obsadzovali do rôznych chlapčenských typologických postáv. V roku 1950 sa stal členom Činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave, kde pracoval do roku 1985.
Anton Mrvečka debutoval v roku 1952 vo filme Mladé srdcia. Hrával prevažne v komických žánroch, napríklad vo filmoch Šťastie príde v nedeľu (1958) a Skalní v ofsajde (1960). Ďalej hral v televíznych inscenáciách Ženský zákon (1967), Buddenbrookovci (1974), Smrť malomeštiaka (1977) a ďalších, aj v televíznych filmoch napríklad Šestý do party (1961), Geľo Sebechlebský (1963), Sám vojak v poli (1964) a televíznom seriáli Zaprášené histórie (1971) na námety poviedok Ema Bohúňa. Herec účinkoval aj v historickom televíznom seriáli Vivat Beňovský (1975). Zápornú postavu si zahral v televíznom seriáli Útek zo zlatej krajiny (1977) na námet Jacka Londona.
Aj v divadle vynikal ako predstaviteľ komických postáv. Mnohí diváci si ho pamätajú v úlohe zbojníka Bunkoša v Bryll-Gartnerovej spevohre Na skle maľované, ktorá mala premiéru v roku 1974.
Svoj príjemný hlas v dabingu prepožičal mnohým postavám vo filmoch Odhalenie Alžbety Báthoryčky (1965), v prvom celovečernom animovanom filme Walta Disneyho Snehulienka a sedem trpaslíkov v slovenskej verzii v roku 1970, Rača, láska moja (1977). Nahovoril tiež lúčneho koníka Flipa v úvodných častiach seriálu Včielka Maja.
V súkromí bol ale Mrvečka skôr tichý a navyše roky trpel neznesiteľnými bolesťami hlavy. Napriek silným migrénam naplno pracoval a venoval sa rodine, ale málo spával. Nakoniec ho problémy priviedli až na psychiatrickú kliniku do Pezinka. „Silvia, nikto mi tu neverí. Všetci si myslia, že som prepracovaný, ale ja mám obrovské bolesti hlavy,“ opísala pred pár rokmi Mrvečkova dcéra pre Nový čas jedny z posledných slov, ktoré jej otec povedal.
20. apríla 1985 ho našli mŕtveho. Podľa oficiálnej vyšetrovacej správy ukončil Anton Mrvečka svoj život skokom z okna. Po jeho smrti sa navyše ukázalo, že trpel mozgovou atrofiou – mozgové bunky sa neobnovovali a jeho mozog predčasne zostarol.
Podľa dcéry Silvie nič nenasvedčovalo tomu, že by si chcel siahnuť na život a okno, z ktorého vypadol, nepatrilo k jeho izbe. Navyše sa nachádzalo len na druhom poschodí. „Možno mu zostalo zle, možno stratil orientáciu. Čo ak si chcel len oddýchnuť na širokej parapete, kam si ľahol a ktorá bola nízko nad zemou?” zamyslela sa nad poslednými chvíľami svojho otca.
