Z nevítaného škodcu ekologický hrdina: Prečo sú bobry pre Slovensko a boj so suchom kľúčové?

Namiesto emisií hovorme o prírodných riešeniach

Keď sa hovorí o klimatickej zmene, pozornosť sa zvyčajne sústreďuje na emisie. Obnova prírodných ekosystémov však zohráva pri spomaľovaní a adaptácii na klimatické zmeny rovnako dôležitú úlohu. Hoci do tejto kategórie patrí obnova lesov či pasienkov, absolútnym preborníkom je práve bobor. „Je to ekosystémový inžinier. Do tejto skupiny sa zaraďujú napríklad slony, zubry a niektoré menšie živočíchy, ktoré sú schopné zásadne zmeniť prostredie a vytvoriť podmienky pre ďalšie druhy. Bobor je v tomto úplne špeciálny – nielenže podmienky mení, ale on vyslovene stavia. Tým, že stavia, zadržiava uhlík, vodu, zmierňuje povodne aj suchá, a to veľmi lacno, efektívne a s množstvom pozitívnych benefitov,“ vysvetľuje Kameniar.

Pohľad spoločnosti na bobry sa pomaly mení, často však až v momente, keď ľudia pocítia dopady krízy na vlastnej koži. Podobnú situáciu zažili napríklad v Kalifornii, kde po rokoch odporu, vyvolaných dlhoročným suchom, zrazu všetci chceli bobrov späť.

Pomocník proti suchu, záplavám aj požiarom

Hoci si ľudia bobra spájajú najmä s hrádzami, tie nestavia všade. Na veľkých tokoch, ako je Dunaj, si vystačí s norou v brehu, pretože hlbokú vodu už má k dispozícii. Hrádze buduje predovšetkým na horných tokoch, kde potrebuje hĺbku vody umelo vytvoriť.

Zadržiavanie vody v krajine má obrovský význam. Kým bez hrádze by povodňová vlna zbehla za pár hodín, bobroviská dokážu odtok spomaliť o tri týždne aj viac. „Keď je veľká búrka a prietrž mračien, inde voda zhučí rýchlo dole a vytopí dedinu. Tam, kde je veľa bobrovísk, sa mokrade naplnia, voda tam ostane a postupne, keď nastane sucho, sa uvoľňuje,“ opisuje ekológ.

Jedna bobria rodina je pritom schopná vybudovať niekoľko hrádzí. Podľa odhadov odborníkov dokáže pôsobenie jednej rodiny v teréne zachytiť až 400-tisíc kubíkov vody. Okrem povrchovej vody sa obrovské množstvo tlačí do podzemia, čím sa zvyšuje hladina spodnej vody a podporuje sa malý vodný cyklus. Výskumy zo zahraničia navyše ukazujú, že bobroviská fungujú ako účinné protipožiarne pásy – územia s výskytom bobrov horia v priemere trikrát menej, pretože mokrade počas požiarov nezhoria a poskytujú útočisko aj iným zvieratám.

Sú bobry na Slovensku premnožené?

Presné dáta o počte bobrov na Slovensku chýbajú, no odhady hovoria o číslach porovnateľných s Českou republikou, kde v roku 2020 evidovali 15-tisíc jedincov. Z ekologického hľadiska však ide len o nepatrný zlomok stavu, keď bobry historicky osídľovali takmer všetky vodné toky od nížin až po hornú hranicu lesa.

„Keď boli všade, bolo ťažké povedať, kde sa potok začína a kde sa končí, pretože to bola mozaika mokradí, vlhkých lúk a močiarov. Vzhľadom na to, aké krízové časy prežívame z hľadiska klimatickej zmeny, ich nemáme dosť. Ak nám ide o to, aby sme mali na Slovensku vodu, mala by byť obnova populácie bobra jednou z priorít,“ zdôrazňuje Kameniar.

A hoci k životu bobra nevyhnutne patrí výrub stromov a úprava okolia, táto prírodná dynamika prospieva biodiverzite. Kameniar dáva príklad: „Akonáhle pár stromov spadne, tak prvý efekt je, že sa priestor otvorí, začne na tom mieste rásť viacej bylín, krovín, ktoré majú kvety a plody. A tak tam veľa zvierat a vtákov nachádza potravu. Druhý efekt sa deje vo vode. Keď sa voda zastaví hrádzou a na ňu svieti slnko, vo vode začnú pribúdať mikroriasy. A to je základ vodného potravného reťazca, na čo sú opäť naviazané množstvá všelijakých druhov hmyzu, vtákov a rýb."

Konflikty s ľuďmi a prečo búrať hrádze nefunguje

Problémy s bobrami vznikajú tam, kde sa ich predstava o krajine stretáva s aktivitami človeka – pri zaplavovaní ciest, železníc, záhrad či ohrýzaní ovocných stromov. Snahy o jednoduché riešenia v podobe búrania hrádzí či odstrelov však nefungujú. Bobor si hrádzu za pár dní opraví a na uvoľnené miesto bleskovo prichádza nová rodina. "Oveľa efektívnejšie sú špeciálne drenáže, ktoré bobor nevie upchať, a celková prevencia. Musíme postupne adaptovať infraštruktúru tak, aby bola voči bobrom odolná,“ radí odborník.

Zabíjať bobrov označuje Kameniar za stredoveký a zaostalý spôsob. Príklad zo susedného Česka pritom ukazuje, že bobor dokáže urobiť protipovodňové opatrenia zadarmo a ušetriť milióny eur, ktoré by inak štát vynaložil na zložité a zdĺhavé projekty.

Slovensko o 20 rokov

Na otázku, ako by Slovensko vyzeralo, keby sme bobrom dali na desiatky rokov úplne voľnú ruku, ekológ odpovedá s nadhľadom, že v niektorých dedinách by zrejme trčali nad hladinu len strechy. „Nie som zástanca toho, aby bol bobor všade. Nie je rozumné nechať zatopiť námestie v Bratislave. Je to o mozaike prístupov a o tom, kde si to vieme dovoliť. Ak sa však uskromníme a vrátime veľkú časť záplavových území prírode, odmenou nám budú obrovské benefity v podobe vody a života v krajine,“ uzatvára Ondrej Kameniar.

Zaujíma vás, ako klimatické zmeny, ochrana prírody či udržateľné riešenia ovplyvňujú náš každodenný život? Viac zaujímavých tém, odborných pohľadov a inšpiratívnych rozhovorov prináša relácia Pravda o klíme. Jednotlivé epizódy si môžete pozrieť TU alebo vypočuť ako podcast vo všetkých obľúbených podcastových aplikáciách.

Relácia Pravda o klíme vzniká v spolupráci O2 Športovej akadémie Mateja Tótha a spoločnosti Veolia Energia Slovensko.

- reklamná správa -