...kniha je v literárnej kritike často považovaná za dôležitejšiu než prvá. Je takým testom autorskej spôsobilosti! Spisovateľka a publicistka Mária Modrovich (1977) strávila niekoľko rokov v New Yorku. Schopnosť bravúrne vykresliť myšlienkové pochody postáv a vdýchnuť im uveriteľný charakter dokázala v prvotine Lu & Mira (KK Bagala), no jej aktuálnou knižkou je Tichý režim (Vlna/Drewo a srd).
Aký dojem na vás New York urobil?
Zo začiatku som ním bola fascinovaná a zároveň ma desil. Množstvo ľudí, rýchlosť, možnosti... Vždy tam bolo viac uhlov pohľadu.
V najnovšom románe je New York bydliskom Mikyho, partnera hlavnej postavy Heleny. Mesto je použité ako symbol toho vzrušujúcejšieho, zaujímavejšieho...
...ale zároveň hlavná hrdinku cíti k mestu nenávisť, je ním ohrozená. Helena má typický pohľad človeka, ktorý do New Yorku príde prvýkrát. Je zneistená práve jeho veľkosťou, ruchom, celou tou grandióznosťou. New York je taký – dokáže zaskočiť aj tých, ktorí v ňom žijú roky a majú pocit, že sú tam doma.
Tichý režim rozpráva dva príbehy, ktoré vstupujú do vzájomnej interakcie: láska Heleny k Mikymu a patologická túžba jej „virtuálneho priateľa“ Fritza zmocniť sa Heleny. Prečo ste si vybrali práve tieto dva kontrastné vnútorné svety?
Nebolo to celkom zámerné rozhodnutie, jednoducho to tak vyplynulo. Aj v príbehu Heleny je istá patológia, jej forma je však iná, možno tradičnejšia. Hlavná hrdinka sa stavia do pozície obete, pýta sa: „Prečo sa toto stalo práve mne?“ Túži po záchrancovi, po magickom riešení problémov. Z môjho pohľadu teda patológia nie je zosobnená len v postave reálne narušeného Fritza – každý z nás môže byť tak trochu patologický.
Fritz plánuje Helenu uniesť. „Pomáha“ mu v tom ona práve spomínaným postojom obete?
Helena si svojím prístupom nekryje chrbát. Neznámemu človeku prezrádza intímne detaily zo svojho života, otvára mu dvierka. Tak, ako sa Fritz upína na ňu, aj Helena začína lipnúť na ich spoločných virtuálnych rozhovoroch.
V príbehu postupne odhaľujete možné príčiny Fritzovej poškodenej osobnosti. Bol to zámer ospravedlniť jeho úmysly?
Musím sa priznať, že prípady únosov a ich zvyšujúca sa frekvencia ma veľmi zaujali, či už to bol nedávny prípad v americkom štáte Ohio, alebo dlhoročné zadržiavanie Natasche Kampuschovej. Nesmierne ma fascinujú aj reakcie Rakúšanov na aktivity slečny Kampuschovej, pomocou ktorých svoju traumu verejne spracúva. Zdá sa, že ju za to nenávidia. Fritz z mojej knihy je symbolickým a potenciálne aj reálnym únoscom, teda monštrom. Kladiem si otázku, či sa človek ako monštrum narodí, alebo sa ním stane. Aj keď v knihe inklinujem k určitému vysvetleniu, netrúfam si ponúknuť jednoznačnú odpoveď. Určite však Fritza nechcem ospravedlniť – skôr je to snaha o pochopenie súvislostí.
Je človek ako Fritz vôbec schopný lásky?
To je práve otázka. Či človek, ktorý nikdy lásku nedostal, ani ju nemal odkiaľ odpozorovať, je vôbec schopný takého citu. Neviem – kto som ja, aby som to mohla s určitosťou povedať? Je to však pre mňa zaujímavá téma práve v dnešnej dobe, keď rodiny často fungujú len ako formálne zväzky bez hlbších hodnôt.
Diana Mašlejová
Foto Marika Majorová
O svojej druhej knihe okrem Modrovich porozprávali aj Ján Púček a Zuska Kepplová v Knižnej revue 3 (5. februára)!
