Lyrický útvar haiku je stále obľúbený a vyhľadávaný. V niektorých krajinách sa jeho autori združujú do klubov, vydávajú antológie a organizujú čitateľské stretnutia. Aj u nás táto svojbytná forma zaznamenala v posledných rokoch viditeľný posun vo svojej prezentácii. Napokon zachytiť na vymedzenom priestore prchavú večnosť bude vždy lákavé.
Presvedčivým svedectvom slovenských vyznávačov haiku je pôvabná knižka Mávnutie krídel s podtitulom 42 slovenských haiku. Neprehliadnuteľná je z hľadiska formy aj obsahu. Nenápadná, ale pôsobivá väzba, decentná grafická úprava a nevtieravé ilustrácie Jána Kudličku vytvárajú vkusný artefakt. Táto malá antológia je zložená vskutku z reprezentatívnej zostavy: Groch, Haugová, Hevier, Hochel, Chmel, Jurolek, Kadlečík, Kuniak, Ondrejková, Podracká a Zambor. Knižku nemôže otvárať nikto iný ako najznámejší japonský básnik a zakladateľ tejto básnickej formy Macuo Bašó (1644 – 1694). Jeho známe haiku je uvedené v pôvodnom jazyku, ale aj v slovenskom a českom preklade. Je až neuveriteľné, že táto forma si od svojho vzniku v 17. storočí zachovala svoju tvarovú výnimočnosť a nenahraditeľnosť. Strohý počet slabík v štruktúre 5-7-5 stavia každého autora pred uvážlivosť, pokoru a slovnú askézu. Stačí odcitovať haiku Rudolfa Juroleka:
Deň ako z detstva
a už navždy, august,
keď žiť je nevinnosť.
Priezračný odkaz povznesený nad rámec všedného dňa ponúka nekonečné množstvo asociácií a polozabudnutých mihnutí. Vyzdvihnutá skutočnosť je exponovaná úzkym pásom svetla, aby vyvolala jasnú momentku prežitého a uchovaného. Alebo Anna Ondrejková v jednom riadku s titulom 18. 12. 2010:
čierny sneh, hlboké hviezdne duny: sčitovanie snov: horí
Jej prekrývanie obrazov pripomína filmové zábery s dôrazom na kontrasty, zvuky a detailné zachvenia. Mila Haugová a jej január:
naozaj zima
obzor skrehnutý vtákmi
v mojom vzdialenom srdci
Z jej starostlivo vypreparovaného zážitku vyžaruje autentický chlad, ktorý však skôr zahreje a vtisne nepremárnenú nádej v prítomnosť bijúceho srdca. Reálne obdobie zimy a prázdnoty je vyvážené láskou a odpustením. Výberovú jedenástku príznačne uzatvára Ján Zambor:
Biele miesta sú
náš osud A len zlomky
smieme poodkryť
Básnické slovo zostáva takmer v celej svojej hĺbke tajomstvom, inak stratí svoju licenciu. Vždy je nám dovolené odtajniť iba jeho náhodne odskočenú iskru.
Výber končí poetickým doslovom vytvoreným z kompozície haiku a 17-slabičných fragmentov z textov zastúpených autorov, ktorý zostavil Rudolf Jurolek. V tomto dômyselnom usporiadaní dostávajú „premiešané“ texty novú a zaujímavú dimenziu vnímaných súvislostí. Hovorí sa, že dobrého býva málo a v tomto prípade to platí dvojnásobne. Knižka má len 60 strán, ale jej obsah nás znovu zasahuje v udivujúcich významoch a (skrytých)spojeniach. Titul Mávnutie krídel vystihuje pominuteľnosť a prírodnú premenlivosť. Je chvályhodné, že takáto publikácia sa dostáva na knižné pulty ako kultivovaný podnet na zastavenie.
Miroslav Brück
V Knižnej revue 4 (22. február) si môžete prečítať recenziu aj na ďalšiu zbierku haiku Haiku, haiečku, haiku zelený.
