Mystické či až hororové príbehy vďačia za svoju pretrvávajúcu popularitu mnohým okolnostiam. Nejeden klasik, fascinovaný odvrátenou, tušenou stranou našej existencie, zašiel aj do týchto literárnych končín. Antológia, ktorú zostavil, preložil a edičnými poznámkami doplnil Ľudovít Petraško, pojala 13 nemeckých autorov od osvietenstva po prah 1. svetovej vojny, u nás známych (J. W. Goethe, E. T. A. Hoffmann, H. von Kleist, T. Storm, L. Tieck), ale i takých, ktorých zatiaľ nepoznáme.
Ich rozprávanie ťaží z rozporu medzi tým, čo poznáme, a jeho nečakanými dôsledkami. Horúčkovité úsilie našich vydavateľstiev prinášať na trh najčerstvejšie novinky spôsobuje, že deficit, aký máme voči svetovej klasike, narastá, nejedno dielo, hoci dostupné v slovenčine, si vyžaduje nový preklad. Opodstatnenosť antológie spočíva taktiež vo vyplnení tejto medzery. Čitatelia sa zároveň môžu oboznámiť s klasickými nemeckými autormi prostredníctvom príťažlivého žánru.
Len príbeh, ktorý sa nestal, je večný – taká zásada sa uplatňovala v literárnej tvorbe, výmysel mal takto bližšie k pravde ako premenlivá skutočnosť. Tieto temné príbehy nie sú výnimkou – čím vyššie sa vznášajú v oblakoch, tým pevnejšie sa držia pri zemi, často vďaka silnému sociálnemu podtextu. Hrôzostrašný trest je odplatou za krivdu, za unáhlené vyrieknutie ortieľa, za neuvážené pohrávanie sa s poverou alebo za spáchaný hriech. V dávnejších časoch sa zvyčajne rozprávali v priateľskom kruhu pri teple kozuba, niektoré majú charakter povesti či legendy.
Ani po čase, niekedy s odstupom takmer troch storočí, nestratili na príťažlivosti. Na jednej strane navodzujú úzkosť a zdesenie, na druhej vtipne reagujú na maniere, ktoré zďaleka nemožno označiť za dobové, a teda neaktuálne. Diskurzívny zážitok ponúkajú aj konfrontáciou vedy a náboženstva. Vari sa dnes túla po svete oveľa menej mastičkárov alebo čudákov, vyznávačov mysticizmu pod rúškom vedy? Aj keď vcelku chápeme nejeden dôvod pre polemiku povedzme s kresťanskou vierou a jej morálkou, neotvára ich fanatické zavrhnutie opätovne cestu k satanizmu? Hranice vedy odjakživa poskytovali voľný priestor na špekulácie a ich zneužívanie. Ani z hľadiska dobového poznania ho podceniť nemožno, totiž vylúčiť z neho sektárstvo a či prehliadnuť tragické následky manipulovania s človekom – a to nielen pomocou hypnózy.
