Robert Fico
Rozhovor s predsedom strany Smer - sociálna demokracia Robertom Ficom vznikol v rámci projektu Infovoľby, ktorý SITA realizuje v spolupráci s občianskym združením Memo 98, odpovedali predsedovia strán alebo volební lídri na rovnaké otázky, ktoré súviseli s hlavnými volebnými programovými cieľmi ich politických subjektov.
Ktorý politický subjekt je pre vás po voľbách prijateľný na spoluprácu, ktorý nie?
Bola by hrubá chyba, keby sme opakovali postup z roku 2002, keď Smer vylučoval konkrétnych politikov z možnej spolupráce. Musíme rešpektovať, že politické strany majú svojich legitímnych predsedov a že sú tu strany so svojou členskou a voličskou základňou. Pokiaľ nie je strana zakázaná, má každý právo uchádzať sa o vstup do parlamentu vo voľbách. Ak prekročí päťpercentnú hranicu, je každá strana súčasťou legitímneho politického systému, z ktorého sa skladá nová vláda. Považujem za nesprávne a nelogické vylučovať kohokoľvek zo spolupráce alebo ho z nej vylúčiť dva a pol mesiaca pred voľbami. Máme eminentný záujem o čo najmenší počet strán vo vláde. Široké vládne koalície spôsobujú problémy. V tom treba hľadať možnú spoluprácu Smeru s najsilnejšími politickými subjektmi, ktoré budú v Národnej rade SR. My nechceme spôsobiť vznikom vlády problémy na medzinárodnej úrovni, preto chceme vládu, ktorá nebude vytvárať svojím zložením problémy vo vzťahu k Európskej únii. Bez zdaňovaní dividend, bez daňovej progresivity pri nadštandardných platoch si neviem predstaviť vstup do vládnej koalície.
O ktoré posty vo vláde by ste mali záujem?
V politike platí zásada, že nikdy nepi na kožu medveďa, ktorý chodí po lese. Budeme mať záujem o pozície, ktoré budú naplnením našej politiky zameranej od stredu doľava. Určite by sme mali zabojovať o pozíciu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Táto téma je pre nás mimoriadne dôležitá.
Ako si predstavujete ďalšie fungovanie regionálneho školstva?
Do určitej miery išlo o podvod, ak sa na mestá a obce prenášali rôzne kompetencie a majetky, ale štát nevytvoril dostatočne finančný základ, aby tieto kompetencie boli dobre zvládnuté. Prostriedky na vzdelanie by sa mali pohybovať okolo piatich percent z HDP, tak ako to je v EÚ. Ak je vzdelanie jedinou cestou ako na Slovensku bojovať s chudobou, tak budeme musieť povedať, či to, čo majú mať, regióny na fungovanie škôl dostanú a či to bude postačujúce. Druhý problém je problém kvality vzdelania. Hovorme o tom, kto zostáva v školstve, ak platy sú v ňom nižšie ako zárobky v národnom hospodárstve. Bavme sa o tom, či obsah vzdelávania v základných školách zodpovedá požiadavkám modernej doby. Začnime sa konečne baviť o tom, prečo produkujeme v strednom a odbornom školstve ľudí, ktorých nikto nepotrebuje a neprodukujeme ľudí, ktorých potrebuje výrazne rozmáhajúci sa automobilový priemysel. Musí prísť k výraznejšiemu napojeniu praxe na stredné odborné školy. Ponúkneme projekty, aby pre malé a stredné podniky bolo zaujímavé investovať do odborných škôl a tak vznikli silnejšie putá a absolventi boli smerovaní do určitého druhu výroby a aby podnikateľské subjekty dokázali školám ponúknuť moderné učebné pomôcky. Na chudobu a lacnejšiu pracovnú silu treba reagovať zvyšovaním kvality vzdelania.
Ste za spoplatnenie vysokoškolského štúdia?
Zásadne som proti spoplatneniu vysokoškolského štúdia denného charakteru. Pri externom štúdiu sa platí rôznymi formami. Tam bude treba priniesť iba sprehľadnenie tokov peňazí, pretože často peniaze idú cez rôzne spoločnosti. Treba však vážne hovoriť o kvalite vysokoškolského štúdia. Tá ide na Slovensku prudko dole. Rozsypali sa tu ako z vreca rôzne vysoké školy, ktoré nemajú požadovanú kvalitu. Dnes sa stretávame s fakultami v malých mestách, ktoré nemajú čo robiť. Často to boli len pomníky, ktoré mali zostať v regiónoch po niektorých politikoch. Teda optimalizácia vysokých škôl. Stanoviť, kde budú centrá vzdelávania na Slovensku. Tam musí byť všetko výraznou mierou financované zo štátneho rozpočtu. Keby sme dnes zaviedli poplatky, znamenalo by to obrovskú nerovnosť, ktorá tu už je. Sociálne slabá rodina má dnes problém zabezpečiť pre druhé alebo tretie dieťa vysokoškolské vzdelanie. Náklady na jedného študenta sú mesačne osem až desaťtisíc korún. Za týchto podmienok si nevieme predstaviť spoplatnenie vysokoškolského štúdia. To je pre nás neprekonateľná podmienka pre vstup do vlády.
Akým spôsobom by ste riešili situáciu v zdravotníctve?
Vláda, v ktorej by sme boli, musí dávať pozor na finančnú disciplínu, nemôže ísť do rozhodnutí, ktoré by rozvrátili štát. Budeme sa správať tak, aby nebol prekročený deficit verejných financií, ktorý je nevyhnutný na vstup do európskej menovej únie. To nás však nebrzdí v tom, aby sme urobili totálnu reštrukturalizáciu príjmov a výdavkov, pretože veľa peňazí ide na zbytočnosti. Do zdravotníctva musí ísť viac zdrojov a to najmä v podobe zvýšeného zdravotného poistenia, ktoré bude platiť štát za svojich poistencov. Aj v samotnom zdravotníctve je veľa vnútorných rezerv, na ktoré treba reagovať. Treba tiež v zdravotníctve zrušiť akciové spoločnosti a zriadiť verejnoprávne zdravotné poisťovne. Prudko stúpajú výdavky vo vnútri zdravotných poisťovní, ale objem peňazí, ktorý sa vracia do zdravotníctva, je čoraz nižší. Zrušíme 20 a 50 korunové poplatky a nesúhlasíme s tým, že bude stúpať podiel pacientov na spolufinancovaní zdravotníctva, kde to ma dosiahnuť úroveň dnešných 20 miliárd až 26 miliárd o tri roky. Treba uzatvoriť systém, aby sa nesystémovo nevytvárali ďalšie zdravotnícke zariadenia, ktoré vyberajú zo zdravotníckeho systému peniaze.
Ako vidíte pokračovanie reformy v sociálnej sfére?
Pokiaľ ide o podporu v nezamestnanosti a v hmotnej núdzi trváme na tom, že pomoc štátu v takýchto situáciách by mala vždy byť viazaná na splnenie určitých povinností. Práva musia byť vždy spojené s určitou mierou zodpovednosti a povinností. Len vtedy má takáto pomoc motivujúci charakter. Nevnímame sociálnu sféru ako mäkkú posteľ, do ktorej keď niekto spadne, tak si tam pohodlne leží. Chceme ju vnímať ako nejakú trampolínu, na ktorú keď človek spadne, odrazí ho naspäť do reálneho života. Budeme robiť veľký rozdiel medzi tými, ktorí sa dostali do zlej situácie z objektívnych a subjektívnych dôvodov. Vidíme tri kategórie ohrozených ľudí. To sú absolventi stredných a vysokých škôl, ktorí húfne odchádzajú do zahraničia. Za posledné roky ich odišlo približne 350 tisíc. Ďalej sú to rodiny s deťmi, kde sa chceme pozrieť najmä na hypotekárne úvery. Opäť uvažujeme o zavedení bonifikácie úrokovej miery. Uvažujeme o špeciálnych spotrebných úveroch ako sú napríklad novomanželské pôžičky. Chceme sa začať baviť čo robiť s pôrodnosťou na Slovensku. Ďalšou kategóriou sú ľudia v preddôchodkovom veku a nevedia si nájsť prácu. Dôchodcovia sú samostatnou kategóriou. Treba povedať, že nemáme peniaze na výrazné zvyšovanie dôchodkov. Valorizácia musí prebiehať podľa zákona. Ale dôchodcom treba pomáhať nepriamymi opatreniami. Znižovaním DPH, spotrebných daní, zastaviť spoplatňovanie zdravotníctva.
Akým spôsobom chcete prispievať k ďalšiemu stieraniu regionálnych rozdielov?
Recept je jednoduchý, ale vláda ho nerešpektovala. Je to mobilita pracovnej sily a investovanie v zaostalých regiónoch. Mobilita pracovnej sily prakticky neexistuje, pretože dnes je cestovať za zamestnaním luxus. Ľudia radšej preto zostávajú nezamestnaní. Druhá vec je infraštruktúra. Smer - SD má jasné ciele - dokončenie diaľničného prepojenia Bratislavy a Košíc, dokončenie rýchlostnej komunikácie medzi Trnavou a Banskou Bystricou. To sú najväčšie priority. Medzi ne patrí prepojenie Ružomberka a Žiliny, aby bolo urobené v najbližších rokoch.
Ako vidíte daňovú politiku štátu do budúcnosti? Ste za pokračovanie súčasnej daňovej politiky, prípadne navrhujete nejaké zmeny? Aké?
Rovná daň je veľmi nespravodlivá. Prospech z nej majú len vysokopríjmové skupiny. Celá daňová reforma bola o odpustení najbohatším a tí, čo majú najmenej, to zaplatia cez spotrebné dane a cez DPH. Budeme vyvažovať daňovú reformu tak, že na jednej strane chceme zaviesť zníženú sadzbu DPH najmä na potraviny, lieky, energie, stavebníctvo a učebnice. Výpadok chceme nahrádzať daňou z dividend. Zdroje navyše chceme nájsť aj v progresivite dane z príjmu fyzických osôb pri nadštandardných príjmoch. Chceme opätovne zaviesť daň z darovania, pretože to je nádherný prostriedok na pranie špinavých peňazí.
Slovenská justícia ma stále problémy s prieťahmi v konaní. Ako by ste riešili tento problém?
Životnú úroveň EÚ budeme môcť dosiahnuť najskôr v roku 2040 až 2045. Nedá sa v nadstavbe predbehnúť ekonomickú základňu. To je poučka, ktorá funguje. Sú naivné predstavy, že Slovensko bude štandardným právnym štátom skôr. Mnohé kroky sa však urobili. Zabezpečili sa napríklad vyššie platy pre sudcov. Začína sa viac investovať do vybavenia súdov. Napriek tomu súdne prieťahy sú zapríčinené predovšetkým tým, že zmena režimu v roku 1989 z totálne štátom riadenej ekonomiky na trh, keď vzniklo obrovské množstvo firiem, nebola sprevádzaná zmenou v súdnictve. Preto postupne narastalo množstvo prípadov, s ktorými sa justícia nevie vysporiadať. Častou príčinou prieťahov sú však aj subjektívne dôvody, 90 percent sťažností, ktoré sa podávajú na Európsky súd pre ľudské práva je práve pre prieťahy v konaní. Veľmi veľa podobných sťažností sa podáva aj na Ústavný súd SR. Čo si pamätám z praxe, veľmi často sa konštatovali prieťahy zo subjektívnych dôvodov.
Máte pripravené riešenia pre zlepšenie bezpečnostnej situácie v krajine?
Sú dva momenty. Prestali sme sa venovať bežnej kriminalite. Málo sa hovorí o krádežiach, ktoré najviac otravujú ľudí. Krádeže aut, krádeže v bytoch, drobné lúpeže. Teda trestná činnosť, ktorá je na každodennom poriadku. Zdá sa, že je tu určitý nárast tejto trestnej činnosti, preto okrem sústredenia sa na veľké kauzy, kde sme nikoho neodsúdili, je potrebné, aby polícia venovala podstatne väčšiu pozornosť práve trestnej činnosti, ktorá najviac zaťažuje slovenskú verejnosť. Druhá vec je, že stredobodom bezpečnostných orgánov musí byť obeť trestného činu, a nie páchateľ. Obeť je na okraji záujmu. Ľudia musia mať pocit, že v extrémnych situáciách, do ktorých sa dostanú nie z vlastnej viny, štát dokáže zabrať. Ak sa niekto stane obeťou trestného činu, musí vidieť, že štát začne konať a že mu pomáha, že sa k nemu slušne správa, že štát mu je pripravený uhradiť škodu, ak nenájde páchateľa tohto trestného činu.
Veľa sa hovorí o stále širokej štátnej správe. Mienite v tejto oblasti robiť nejaké kroky?
Každá vláda, ktorá prichádza, má ambíciu urobiť poriadok v štátnej správe. Žiadnej vláde sa to však zatiaľ nepodarilo, pretože úradnícky moloch je veľmi komplikovaný. Úrady sú vždy pripravené brániť svoju pozíciu. Nevadí, ak je veľa úradníkov, za predpokladu, že budú venovať vybavovaniu svojich úradných povinností toľko času ako vybavovaniu súkromných záležitostí. Budeme mať záujem definitívne ukončiť proces prechodu kompetencií za predpokladu, že orgány samosprávy budú mať na to vytvorené dostatočné podmienky. Treba sa zastaviť pri krajských úradoch, do akej miery plnia úlohy, ktoré by mali ešte existovať.
Je vaša strana spokojná so zahraničnopolitickým smerovaním Slovenska?
Bičujú ma, križujú a upaľujú za to, že si dám pohár vína na oficiálnej recepcii, ktorá je organizovaná vo vládnom zariadení. Tá istá vláda s touto krajinou, na ktorej recepcii si dám pohár vína, obchoduje so zbraňami. To svedčí o veľkej miere farizejstva, pokiaľ ide o zahraničnú politiku tejto vlády. Zásadné otázky zahraničnej politiky je treba organizovať cez spoločnú zahraničnú politiku EÚ. Budeme preto viac vnímať Európu ako súčasná vláda vníma USA. Navyše svet má štyri svetové strany. Hovoríme o ekonomickej dimenzii zahraničnej politiky. Vietnam, 80 miliónová krajina, s rýchlym tempom hospodárskeho rastu, kde je veľa ľudí schopných hovoriť po slovensky a po česky a my tam zrušíme našu ambasádu. Je to ekonomická dimenzia. Orientácia na krajiny, kde ešte Československo bolo veľmi úspešné. My nedokážeme ovplyvniť svetovú politiku. Našou úlohou je byť suverénny v zahraničnej politike, rešpektovať naše záväzky a robiť zahraničnú politiku tak, aby sme pomáhali našej ekonomickej oblasti.
Ste za to aby Slovensko vstúpilo v roku 2009 do eurozóny? V prípade nesúhlasu, aké ďalšie kroky navrhujete?
Chceme, aby ľudia čo najrýchlejšie využívali všetky výhody nášho členstva v EÚ. Podporujeme zatiaľ národnú stratégiu vstúpiť do Európskej menovej únie 1. januára 2009, ale za podmienky, že to bude pre túto republiku výhodné. Dôchodcovia v roku 2009 budú mať dôchodok vo výške 210 až 220 eur. Ako dôstojne sa bude žiť v krajine, v ktorej cenové relácie sa raketovým tempom blížia k cenovým reláciám EÚ, z 210 alebo 220 eur mesačne? Preto bude treba, aby štát citlivo reagoval na cenové vývoje, na potrebný rast dôchodkov, aby dôchodky v čase vstupu do eurozóny boli čo najvyššie, ale aj referenčný kurz bol čo najnižší. To znamená, aby ľudia dokázali normálne vyžiť.
Informačný portál INFOVOLBY.SK >>
Bola by hrubá chyba, keby sme opakovali postup z roku 2002, keď Smer vylučoval konkrétnych politikov z možnej spolupráce. Musíme rešpektovať, že politické strany majú svojich legitímnych predsedov a že sú tu strany so svojou členskou a voličskou základňou. Pokiaľ nie je strana zakázaná, má každý právo uchádzať sa o vstup do parlamentu vo voľbách. Ak prekročí päťpercentnú hranicu, je každá strana súčasťou legitímneho politického systému, z ktorého sa skladá nová vláda. Považujem za nesprávne a nelogické vylučovať kohokoľvek zo spolupráce alebo ho z nej vylúčiť dva a pol mesiaca pred voľbami. Máme eminentný záujem o čo najmenší počet strán vo vláde. Široké vládne koalície spôsobujú problémy. V tom treba hľadať možnú spoluprácu Smeru s najsilnejšími politickými subjektmi, ktoré budú v Národnej rade SR. My nechceme spôsobiť vznikom vlády problémy na medzinárodnej úrovni, preto chceme vládu, ktorá nebude vytvárať svojím zložením problémy vo vzťahu k Európskej únii. Bez zdaňovaní dividend, bez daňovej progresivity pri nadštandardných platoch si neviem predstaviť vstup do vládnej koalície.
O ktoré posty vo vláde by ste mali záujem?
V politike platí zásada, že nikdy nepi na kožu medveďa, ktorý chodí po lese. Budeme mať záujem o pozície, ktoré budú naplnením našej politiky zameranej od stredu doľava. Určite by sme mali zabojovať o pozíciu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Táto téma je pre nás mimoriadne dôležitá.
Ako si predstavujete ďalšie fungovanie regionálneho školstva?
Do určitej miery išlo o podvod, ak sa na mestá a obce prenášali rôzne kompetencie a majetky, ale štát nevytvoril dostatočne finančný základ, aby tieto kompetencie boli dobre zvládnuté. Prostriedky na vzdelanie by sa mali pohybovať okolo piatich percent z HDP, tak ako to je v EÚ. Ak je vzdelanie jedinou cestou ako na Slovensku bojovať s chudobou, tak budeme musieť povedať, či to, čo majú mať, regióny na fungovanie škôl dostanú a či to bude postačujúce. Druhý problém je problém kvality vzdelania. Hovorme o tom, kto zostáva v školstve, ak platy sú v ňom nižšie ako zárobky v národnom hospodárstve. Bavme sa o tom, či obsah vzdelávania v základných školách zodpovedá požiadavkám modernej doby. Začnime sa konečne baviť o tom, prečo produkujeme v strednom a odbornom školstve ľudí, ktorých nikto nepotrebuje a neprodukujeme ľudí, ktorých potrebuje výrazne rozmáhajúci sa automobilový priemysel. Musí prísť k výraznejšiemu napojeniu praxe na stredné odborné školy. Ponúkneme projekty, aby pre malé a stredné podniky bolo zaujímavé investovať do odborných škôl a tak vznikli silnejšie putá a absolventi boli smerovaní do určitého druhu výroby a aby podnikateľské subjekty dokázali školám ponúknuť moderné učebné pomôcky. Na chudobu a lacnejšiu pracovnú silu treba reagovať zvyšovaním kvality vzdelania.
Ste za spoplatnenie vysokoškolského štúdia?
Zásadne som proti spoplatneniu vysokoškolského štúdia denného charakteru. Pri externom štúdiu sa platí rôznymi formami. Tam bude treba priniesť iba sprehľadnenie tokov peňazí, pretože často peniaze idú cez rôzne spoločnosti. Treba však vážne hovoriť o kvalite vysokoškolského štúdia. Tá ide na Slovensku prudko dole. Rozsypali sa tu ako z vreca rôzne vysoké školy, ktoré nemajú požadovanú kvalitu. Dnes sa stretávame s fakultami v malých mestách, ktoré nemajú čo robiť. Často to boli len pomníky, ktoré mali zostať v regiónoch po niektorých politikoch. Teda optimalizácia vysokých škôl. Stanoviť, kde budú centrá vzdelávania na Slovensku. Tam musí byť všetko výraznou mierou financované zo štátneho rozpočtu. Keby sme dnes zaviedli poplatky, znamenalo by to obrovskú nerovnosť, ktorá tu už je. Sociálne slabá rodina má dnes problém zabezpečiť pre druhé alebo tretie dieťa vysokoškolské vzdelanie. Náklady na jedného študenta sú mesačne osem až desaťtisíc korún. Za týchto podmienok si nevieme predstaviť spoplatnenie vysokoškolského štúdia. To je pre nás neprekonateľná podmienka pre vstup do vlády.
Akým spôsobom by ste riešili situáciu v zdravotníctve?
Vláda, v ktorej by sme boli, musí dávať pozor na finančnú disciplínu, nemôže ísť do rozhodnutí, ktoré by rozvrátili štát. Budeme sa správať tak, aby nebol prekročený deficit verejných financií, ktorý je nevyhnutný na vstup do európskej menovej únie. To nás však nebrzdí v tom, aby sme urobili totálnu reštrukturalizáciu príjmov a výdavkov, pretože veľa peňazí ide na zbytočnosti. Do zdravotníctva musí ísť viac zdrojov a to najmä v podobe zvýšeného zdravotného poistenia, ktoré bude platiť štát za svojich poistencov. Aj v samotnom zdravotníctve je veľa vnútorných rezerv, na ktoré treba reagovať. Treba tiež v zdravotníctve zrušiť akciové spoločnosti a zriadiť verejnoprávne zdravotné poisťovne. Prudko stúpajú výdavky vo vnútri zdravotných poisťovní, ale objem peňazí, ktorý sa vracia do zdravotníctva, je čoraz nižší. Zrušíme 20 a 50 korunové poplatky a nesúhlasíme s tým, že bude stúpať podiel pacientov na spolufinancovaní zdravotníctva, kde to ma dosiahnuť úroveň dnešných 20 miliárd až 26 miliárd o tri roky. Treba uzatvoriť systém, aby sa nesystémovo nevytvárali ďalšie zdravotnícke zariadenia, ktoré vyberajú zo zdravotníckeho systému peniaze.
Ako vidíte pokračovanie reformy v sociálnej sfére?
Pokiaľ ide o podporu v nezamestnanosti a v hmotnej núdzi trváme na tom, že pomoc štátu v takýchto situáciách by mala vždy byť viazaná na splnenie určitých povinností. Práva musia byť vždy spojené s určitou mierou zodpovednosti a povinností. Len vtedy má takáto pomoc motivujúci charakter. Nevnímame sociálnu sféru ako mäkkú posteľ, do ktorej keď niekto spadne, tak si tam pohodlne leží. Chceme ju vnímať ako nejakú trampolínu, na ktorú keď človek spadne, odrazí ho naspäť do reálneho života. Budeme robiť veľký rozdiel medzi tými, ktorí sa dostali do zlej situácie z objektívnych a subjektívnych dôvodov. Vidíme tri kategórie ohrozených ľudí. To sú absolventi stredných a vysokých škôl, ktorí húfne odchádzajú do zahraničia. Za posledné roky ich odišlo približne 350 tisíc. Ďalej sú to rodiny s deťmi, kde sa chceme pozrieť najmä na hypotekárne úvery. Opäť uvažujeme o zavedení bonifikácie úrokovej miery. Uvažujeme o špeciálnych spotrebných úveroch ako sú napríklad novomanželské pôžičky. Chceme sa začať baviť čo robiť s pôrodnosťou na Slovensku. Ďalšou kategóriou sú ľudia v preddôchodkovom veku a nevedia si nájsť prácu. Dôchodcovia sú samostatnou kategóriou. Treba povedať, že nemáme peniaze na výrazné zvyšovanie dôchodkov. Valorizácia musí prebiehať podľa zákona. Ale dôchodcom treba pomáhať nepriamymi opatreniami. Znižovaním DPH, spotrebných daní, zastaviť spoplatňovanie zdravotníctva.
Akým spôsobom chcete prispievať k ďalšiemu stieraniu regionálnych rozdielov?
Recept je jednoduchý, ale vláda ho nerešpektovala. Je to mobilita pracovnej sily a investovanie v zaostalých regiónoch. Mobilita pracovnej sily prakticky neexistuje, pretože dnes je cestovať za zamestnaním luxus. Ľudia radšej preto zostávajú nezamestnaní. Druhá vec je infraštruktúra. Smer - SD má jasné ciele - dokončenie diaľničného prepojenia Bratislavy a Košíc, dokončenie rýchlostnej komunikácie medzi Trnavou a Banskou Bystricou. To sú najväčšie priority. Medzi ne patrí prepojenie Ružomberka a Žiliny, aby bolo urobené v najbližších rokoch.
Ako vidíte daňovú politiku štátu do budúcnosti? Ste za pokračovanie súčasnej daňovej politiky, prípadne navrhujete nejaké zmeny? Aké?
Rovná daň je veľmi nespravodlivá. Prospech z nej majú len vysokopríjmové skupiny. Celá daňová reforma bola o odpustení najbohatším a tí, čo majú najmenej, to zaplatia cez spotrebné dane a cez DPH. Budeme vyvažovať daňovú reformu tak, že na jednej strane chceme zaviesť zníženú sadzbu DPH najmä na potraviny, lieky, energie, stavebníctvo a učebnice. Výpadok chceme nahrádzať daňou z dividend. Zdroje navyše chceme nájsť aj v progresivite dane z príjmu fyzických osôb pri nadštandardných príjmoch. Chceme opätovne zaviesť daň z darovania, pretože to je nádherný prostriedok na pranie špinavých peňazí.
Slovenská justícia ma stále problémy s prieťahmi v konaní. Ako by ste riešili tento problém?
Životnú úroveň EÚ budeme môcť dosiahnuť najskôr v roku 2040 až 2045. Nedá sa v nadstavbe predbehnúť ekonomickú základňu. To je poučka, ktorá funguje. Sú naivné predstavy, že Slovensko bude štandardným právnym štátom skôr. Mnohé kroky sa však urobili. Zabezpečili sa napríklad vyššie platy pre sudcov. Začína sa viac investovať do vybavenia súdov. Napriek tomu súdne prieťahy sú zapríčinené predovšetkým tým, že zmena režimu v roku 1989 z totálne štátom riadenej ekonomiky na trh, keď vzniklo obrovské množstvo firiem, nebola sprevádzaná zmenou v súdnictve. Preto postupne narastalo množstvo prípadov, s ktorými sa justícia nevie vysporiadať. Častou príčinou prieťahov sú však aj subjektívne dôvody, 90 percent sťažností, ktoré sa podávajú na Európsky súd pre ľudské práva je práve pre prieťahy v konaní. Veľmi veľa podobných sťažností sa podáva aj na Ústavný súd SR. Čo si pamätám z praxe, veľmi často sa konštatovali prieťahy zo subjektívnych dôvodov.
Máte pripravené riešenia pre zlepšenie bezpečnostnej situácie v krajine?
Sú dva momenty. Prestali sme sa venovať bežnej kriminalite. Málo sa hovorí o krádežiach, ktoré najviac otravujú ľudí. Krádeže aut, krádeže v bytoch, drobné lúpeže. Teda trestná činnosť, ktorá je na každodennom poriadku. Zdá sa, že je tu určitý nárast tejto trestnej činnosti, preto okrem sústredenia sa na veľké kauzy, kde sme nikoho neodsúdili, je potrebné, aby polícia venovala podstatne väčšiu pozornosť práve trestnej činnosti, ktorá najviac zaťažuje slovenskú verejnosť. Druhá vec je, že stredobodom bezpečnostných orgánov musí byť obeť trestného činu, a nie páchateľ. Obeť je na okraji záujmu. Ľudia musia mať pocit, že v extrémnych situáciách, do ktorých sa dostanú nie z vlastnej viny, štát dokáže zabrať. Ak sa niekto stane obeťou trestného činu, musí vidieť, že štát začne konať a že mu pomáha, že sa k nemu slušne správa, že štát mu je pripravený uhradiť škodu, ak nenájde páchateľa tohto trestného činu.
Veľa sa hovorí o stále širokej štátnej správe. Mienite v tejto oblasti robiť nejaké kroky?
Každá vláda, ktorá prichádza, má ambíciu urobiť poriadok v štátnej správe. Žiadnej vláde sa to však zatiaľ nepodarilo, pretože úradnícky moloch je veľmi komplikovaný. Úrady sú vždy pripravené brániť svoju pozíciu. Nevadí, ak je veľa úradníkov, za predpokladu, že budú venovať vybavovaniu svojich úradných povinností toľko času ako vybavovaniu súkromných záležitostí. Budeme mať záujem definitívne ukončiť proces prechodu kompetencií za predpokladu, že orgány samosprávy budú mať na to vytvorené dostatočné podmienky. Treba sa zastaviť pri krajských úradoch, do akej miery plnia úlohy, ktoré by mali ešte existovať.
Je vaša strana spokojná so zahraničnopolitickým smerovaním Slovenska?
Bičujú ma, križujú a upaľujú za to, že si dám pohár vína na oficiálnej recepcii, ktorá je organizovaná vo vládnom zariadení. Tá istá vláda s touto krajinou, na ktorej recepcii si dám pohár vína, obchoduje so zbraňami. To svedčí o veľkej miere farizejstva, pokiaľ ide o zahraničnú politiku tejto vlády. Zásadné otázky zahraničnej politiky je treba organizovať cez spoločnú zahraničnú politiku EÚ. Budeme preto viac vnímať Európu ako súčasná vláda vníma USA. Navyše svet má štyri svetové strany. Hovoríme o ekonomickej dimenzii zahraničnej politiky. Vietnam, 80 miliónová krajina, s rýchlym tempom hospodárskeho rastu, kde je veľa ľudí schopných hovoriť po slovensky a po česky a my tam zrušíme našu ambasádu. Je to ekonomická dimenzia. Orientácia na krajiny, kde ešte Československo bolo veľmi úspešné. My nedokážeme ovplyvniť svetovú politiku. Našou úlohou je byť suverénny v zahraničnej politike, rešpektovať naše záväzky a robiť zahraničnú politiku tak, aby sme pomáhali našej ekonomickej oblasti.
Ste za to aby Slovensko vstúpilo v roku 2009 do eurozóny? V prípade nesúhlasu, aké ďalšie kroky navrhujete?
Chceme, aby ľudia čo najrýchlejšie využívali všetky výhody nášho členstva v EÚ. Podporujeme zatiaľ národnú stratégiu vstúpiť do Európskej menovej únie 1. januára 2009, ale za podmienky, že to bude pre túto republiku výhodné. Dôchodcovia v roku 2009 budú mať dôchodok vo výške 210 až 220 eur. Ako dôstojne sa bude žiť v krajine, v ktorej cenové relácie sa raketovým tempom blížia k cenovým reláciám EÚ, z 210 alebo 220 eur mesačne? Preto bude treba, aby štát citlivo reagoval na cenové vývoje, na potrebný rast dôchodkov, aby dôchodky v čase vstupu do eurozóny boli čo najvyššie, ale aj referenčný kurz bol čo najnižší. To znamená, aby ľudia dokázali normálne vyžiť.
Informačný portál INFOVOLBY.SK >>
