BRATISLAVA - Rozpočet na rok 2027 je už vládou schválený. Tento rok sa však situácia značne vymkla štandardu a takzvaný "zákon roka" tento rok prerokovali mimoriadne neštandardne aj na stretnutí tripartity. Dôvodom je, že potrebné materiály prišli dosť neskoro a partneri vraj nemali čas na jeho naštudovanie. Sklamanie, kritika na spôsob, akým vláda rozpočet predkladá a aj jeho obsah sa stal témou týchto dní. V rozhovore prezradil aj svoje konkrétne výhrady samotný prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR) Rastislav Machunka.
V úvode je hneď nutné povedať, že samotný rozpočet je momentálne v parlamente, kde sa o ňom rokuje. Minister financií Ladislav Kamenický ho v pléne predložil 7. októbra a samotné hlasovanie o schválení sa očakáva na stredu 14. októbra 2026. Dovtedy sa k nemu budú môcť ešte vyjadriť aj opoziční poslanci, no kľúčovú pasáž (tak ako pri každom rozpočte) už máme za sebou. Rokovanie tripartity sa však tento rok nieslo v pomerne netradičnom garde a došlo dokonca k tomu, že ho bojkotovala Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). Vraj vláde odmieta robiť alibi a tiež im prekážalo neskoré dodanie materiálu. Takmer 300-stranový dokument si totiž všetci kompetentní mali naštudovať len za zlomok víkendu a už v pondelok 5. októbra sa k nemu mali kvalifikovane vyjadriť.
Urobiť tak mala aj samotná AZZZ SR, ktorá je najväčšou a najreprezentatívnejšou organizáciou zamestnávateľov na Slovensku. Vedie ju práve prezident Rastislav Machunka, s ktorým sme sa na spôsob prednesenia rozpočtu 2027 rozprávali.
O čom vlastne je rokovanie tripartity a aká je úloha AZZZ v nej?
Asociácia na rokovaní zastupovala firmy, ktoré v tejto krajine vytvárajú hodnoty, dávajú ľuďom prácu a platia dane a odvody. Zastupovali tým pádom aj ekonomické záujmy Slovenska. Asociácia tvrdí, že ich cieľom je, aby sa na Slovensku lepšie podnikalo, pracovalo a žilo. Keď firmy ekonomicky profitujú, môžu zvyšovať mzdy, prijímať ľudí a rozvíjať svoju výrobu či služby. Zároveň tiež na daniach odvádzajú väčšie peniaze, z ktorých štát financuje školy, nemocnice alebo dôchodky. Tripartita tak funguje ako spoločný rokovací orgán, zložený z vlády, zamestnávateľov a odborárov a slúži na to, aby dochádzalo k dialógu o problémoch krajiny a hľadali sa na ne korektné riešenia.
Aká bola atmosféra a čo boli vaše hlavné výhrady?
- Rokovanie bolo, žiaľ, skôr formálne, avšak naše výhrady boli vážne. Rozpočet rozhoduje o tom, na čo štát použije peniaze v nasledujúcom roku. Preto sa mu hovorí aj „zákon roka“. Ovplyvní ľudí, firmy aj fungovanie celej krajiny. Prekážalo nám najmä to, ako sa pripravoval a ako málo času sme dostali na jeho preštudovanie. Chýbalo nám výraznejšie šetrenie na strane štátu aj konkrétne kroky, ktoré by firmám pomohli rozvíjať sa a vytvárať pracovné miesta. Napriek tomu, že sme mali necelých 24 hodín naštudovať si 300-stranový dokument, snažili sme sa pomenovať hlavné problémy. Ak však máme byť partnermi v diskusii, musíme dostať čas na serióznu prípravu a priestor na konštruktívnu diskusiu. Inak sa z rokovania stáva len spomínaná formalita. Takýto prístup považujeme za nedôstojný a nehodný rokovania Tripartity.
Je to „rozpočet dobrých správ“?
- Dobrou správou by bolo, keby štát zabezpečoval kvalitné služby a zároveň postupne znižoval potrebu požičiavať si. Ak dnes míňame viac, než máme, rozdiel musíme zaplatiť z pôžičiek. Tento účet však nezmizne. Budeme ho splácať my aj naše deti. Za požičané peniaze navyše platíme úroky. Peniaze použité na úroky potom nemôžeme použiť na školy, nemocnice či cesty. Nestačí preto hovoriť, čo všetko štát zaplatí budúci rok. Treba povedať aj to, z čoho to zaplatí a či si to môžeme dovoliť.
Ako vnímate neskoré dodanie materiálov? Stalo sa to už niekedy?
- Materiály sme dostali v nedeľu ráno a rokovanie bolo už v pondelok. Na taký dôležitý dokument je jeden deň neprijateľne málo. Rozpočet potrebujeme prejsť aj so zástupcami jednotlivých odvetví, napríklad zdravotníctva či pôdohospodárstva. Každé z nich má iné potreby a problémy. Aj keby sa však podobný postup v minulosti objavil, neznamená to, že je správny. Pri rozhodovaní o peniazoch celej krajiny musí byť čas na riadnu prípravu.
Dochádza k porušeniu ústavy? Obrátite sa na Ústavný súd?
- Dlhová brzda je pravidlo, ktoré má chrániť krajinu pred príliš veľkým zadlžením. Podľa nášho názoru aj stanoviska Rady pre rozpočtovú zodpovednosť má vláda povinnosť predložiť rozpočet, v ktorom nenavrhne minúť viac, než štát získa na príjmoch. O tom, či bola porušená ústava, môže záväzne rozhodnúť Ústavný súd. Naša organizácia však nemôže sama podať návrh na preskúmanie rozpočtového zákona. Môže to urobiť napríklad skupina najmenej 30 poslancov. Našou úlohou je na problém upozorniť a žiadať, aby vláda dodržiavala pravidlá. Tie musia platiť pre štát rovnako ako pre občanov a firmy.
Znamenalo by vyhovenie námietkam škrty sociálnych opatrení?
- Ústavný súd nerozhoduje o tom, ktorý príspevok alebo dávka sa má zrušiť. To je zodpovednosť vlády a parlamentu. My žiadame, aby štát najprv hľadal úspory vo vlastnom fungovaní a obmedzil plytvanie. Pomoc má smerovať najmä k ľuďom, ktorí ju skutočne potrebujú.
Môže súd rozhodnúť až po schválení rozpočtu? Vie zasiahnuť skôr?
- Áno, môže sa stať, že parlament rozpočet schváli skôr, než súd rozhodne. Samotné podanie návrhu na súd totiž nezastaví jeho schvaľovanie ani uplatňovanie. Súd však môže za určitých podmienok dočasne zastaviť uplatňovanie zákona alebo jeho časti. Napríklad vtedy, keď hrozia vážne hospodárske škody. Takýto zásah však nie je automatický. Ak by súd rozhodol, že zákon je v rozpore s ústavou, bolo by potrebné zabezpečiť nápravu podľa jeho rozhodnutia. Presné následky dnes nemožno sľubovať ani predpovedať. Aj preto žiadame vyriešiť problém včas, aby sa krajina nedostala do zbytočnej neistoty.
Bola výhradou aj neistota okolo transakčnej dane?
- Áno. Firma potrebuje dopredu vedieť, aké dane a náklady bude platiť. Podľa toho sa rozhoduje, či kúpi nové stroje, prijme zamestnancov alebo zvýši mzdy. Ak vláda najprv sľúbi zrušenie dane a potom ho opakovane odkladá, firmy sa na jej slová nemôžu spoľahnúť. Najnovšie sa hovorí o zrušení transakčnej dane až od roku 2028. Takéto zmeny komplikujú plánovanie a oslabujú dôveru v politikov, ktorí riadia tento štát. Firmy potrebujú jasné pravidlá a istotu, že dohodnuté termíny budú platiť.
Bude neskoršie šetrenie bolestivejšie?
- Áno. Je to podobné, ako keď domácnosť dlhodobo míňa viac, než zarobí, a rozdiel si požičiava. Čím dlhšie to trvá, tým väčší dlh musí splácať a tým viac zaplatí na úrokoch. Ak začneme problémy riešiť včas, zmeny môžu byť postupné. Ľudia aj firmy sa na ne dokážu pripraviť. Ak budeme čakať, neskôr môžu byť potrebné oveľa tvrdšie zásahy v krátkom čase. Šetriť však treba rozumne. Ak opatrenia spôsobia, že firmy obmedzia výrobu alebo prepustia ľudí, štát môže vybrať menej na daniach a odvodoch. Tým by si svoj problém ešte zhoršil.
Čo by znamenalo rozpočtové provizórium?
- Znamená to, že štát začne nový rok bez schváleného rozpočtu. Dočasne preto hospodári podľa pravidiel, ktoré vychádzajú z rozpočtu predchádzajúceho roka. Štát by teda neprestal fungovať a sociálne platby by sa automaticky nezastavili. Mohli by sa však skomplikovať alebo odložiť nové projekty, opravy a ďalšie plánované výdavky. Čím dlhšie by takýto stav trval, tým ťažšie by sa plánovalo školám, úradom, firmám aj ďalším organizáciám. Rozpočtové provizórium by pocítili aj samotní občania, keďže by to zvýšilo neistotu a mohlo to viesť k zhoršeniu ratingu Slovenska či vyšším úrokom pri úveroch a hypotékach. Jeho negatívne dôsledky by sa tak mohli postupne preniesť do celej ekonomiky.
