BRATISLAVA - Podpredseda Progresívneho Slovenska (PS) Ivan Korčok sa až s výrazným časovým odstupom dostal k peniazom, ktoré zarobil prácou pre politickú stranu. PS za jeho aktivity vlani posielalo približne 68-tisíc eur firme Eustra, patriacej jeho manželke Soni Korčokovej. Samotný Korčok však zo spoločnosti oficiálne nepoberal mzdu.
Na prípad už v júli upozornil portál Aktuality.sk. Strana vtedy priznala, že peniaze odoslané na účet Eustry boli určené Korčokovi za jeho aktivity v PS, odbornú prácu či zber a analýzu dát súvisiacu s prípravou programu. Korčok bol začiatkom roka 2025 konateľom Eustry, neskôr však zo spoločnosti odišiel. Argumentoval tým, že ako politik nechcel figurovať v žiadnej eseročke. Tým však vznikla otázka, akým spôsobom má byť jeho práca pre PS a peniaze, ktoré za ňu strana platila, právne ošetrené.
Už odišli desaťtisíce eur
Riešením sa napokon stalo vyplatenie dividend. Soňa Korčoková ako jediná spoločníčka firmy 31. augusta rozhodla o rozdelení zisku. Eustra po zdanení príjmov právnických osôb vykázala disponibilný zisk takmer 64-tisíc eur. Po ďalšom zdanení dividend sedempercentnou sadzbou by mala byť vyplatená suma približne 59-tisíc eur.
Z čoho vlastne medzičasom žil?
Hoci značnú časť peňazí podľa dostupných informácií zarobil svojou prácou Korčok, formálne ide o dividendu jeho manželky. Daňový expert a zakladateľ poradenskej spoločnosti Highgate Group Peter Varga upozorňuje, že Soňa Korčoková mu nemusí automaticky vyplatiť podiel z dividendy. Peniaze mu však môže darovať. Do úvahy zároveň prichádza aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Korčok sa tak k peniazom za svoju prácu dostáva až s veľkým oneskorením. Ide pritom o príjmy súvisiace s rokom 2025. "Pán Korčok žil v čase, na ktorý sa pýtate, z úspor," odpovedalo PS na otázku, z čoho medzičasom Korčok vlastne žil.
Odborník hovorí o problematickom riešení
Podľa Vargu nejde o postup, ktorý by bol v slovenskom podnikateľskom prostredí výnimočný. Z právneho hľadiska ho však nepovažuje za ideálny. Problémom je najmä skutočnosť, že PS platilo Eustre za činnosti, ktoré v skutočnosti vykonával Korčok, pričom on sám za ne od firmy nedostával odmenu. Takéto nastavenie môže podľa odborníka vyvolávať otázky týkajúce sa nelegálneho zamestnávania. V krajnom prípade by firme mohla hroziť pokuta a povinnosť spätne doplatiť dane a odvody.
Situácii sa podľa Vargu dalo predísť napríklad tým, že by Korčok zostal konateľom spoločnosti. Po medializácii prípadu však zvolil inú cestu. Najskôr avizoval založenie živnosti, napokon sa v septembri stal jediným konateľom a majiteľom firmy ISK Consulting, ktorú predtým vlastnila jeho manželka.
Prípad financovania Korčokovej práce pritom nezostal bez politickej odozvy. Predstavitelia mládežníckej organizácie strany Hlas v auguste podali trestné oznámenie a zároveň podnety na inšpektorát práce a finančnú správu.
