STAŠKOV - Tragická udalosť na základnej škole v Staškove zasiahla nielen priamo zranených a ich rodiny, ale aj spolužiakov, učiteľov, rodičov a ďalších svedkov. Odbornú pomoc v takýchto situáciách poskytuje aj občianske združenie IPčko. Psychológovia vysvetľujú, aké reakcie sa môžu po traumatickom zážitku objaviť, čo môže urobiť rodič a kedy už netreba s vyhľadaním odbornej pomoci čakať.
IPčko poskytuje krízovú psychologickú pomoc anonymne, bezplatne a nonstop. V súvislosti s tragédiou v Staškove na miesto vyrazil aj jeho Krízový intervenčný tím, ktorý poskytuje odbornú pomoc deťom a dospelým priamo zasiahnutým udalosťou.
Bezprostredne po traumatickej udalosti podľa odborníkov ľudia nepotrebujú analýzy ani odpovede na všetky otázky. „Potrebujú zažiť pocit prijatia, vypočutia a bezpečia. Potrebujú priestor pomenovať, čo prežívajú – šok, strach, hnev, smútok, bezmocnosť – bez toho, aby boli hodnotení,“ vysvetľuje psychologička Marianna Heřmánková.
Reakcia na traumatickú udalosť môže byť u každého človeka odlišná. U detí aj dospelých sa môže objaviť šok a otupenie. Človek môže navonok pôsobiť pokojne, akoby sa ho udalosť ani nedotkla. Podľa IPčka však nejde nevyhnutne o ľahostajnosť, ale môže ísť o obrannú reakciu organizmu. Objaviť sa môžu aj strach a úzkosť, obavy o vlastnú bezpečnosť či bezpečnosť blízkych, smútok, hnev a frustrácia. Ľudia môžu mať problémy so spánkom, nočné mory alebo ťažkosti so sústredením.
Trauma sa pritom nemusí prejavovať iba psychicky. Medzi možné reakcie patria aj bolesti hlavy, žalúdočné ťažkosti či napätie v tele. „A niekedy aj pocit viny – „prečo práve oni a nie ja" – čo je typická reakcia u ľudí, ktorí prežili niečo, čo iní neprežili,“ uviedlo IPčko.
Kedy už vyhľadať odbornú pomoc?
Väčšina reakcií podľa odborníkov časom ustúpi, najmä ak má človek okolo seba podporu a bezpečné prostredie. Prvé dni a týždne však môžu byť náročné. Odbornú pomoc je vhodné vyhľadať v prípade, ak prejavy pretrvávajú dlhšie, rádovo týždne, alebo sa postupne zhoršujú.
Pozornosť treba venovať napríklad situácii, keď sa človek nedokáže vrátiť k bežnému fungovaniu, má opakované vtieravé spomienky alebo nočné mory. Varovným signálom môže byť aj vyhýbanie sa všetkému, čo udalosť pripomína, alebo pocit trvalého odpojenia od ostatných či vlastných emócií.
IPčko upozorňuje aj na prípady, keď sa objavia myšlienky na sebapoškodzovanie alebo ukončenie života. Vtedy podľa odborníkov netreba čakať a pomoc je potrebné vyhľadať čo najskôr. Dôležitú úlohu majú po traumatickej udalosti rodičia a ďalší blízki. IPčko odporúča predovšetkým prítomnosť a počúvanie.
„Najdôležitejšia vec, ktorú môže rodič urobiť, je byť prítomný – nie opravovať, nie riešiť, nie vysvetľovať. Len byť tam. Počúvať. Dať dieťaťu najavo, že jeho pocity sú v poriadku a že nie je samo.“ Odborníci zároveň odporúčajú čo najskôr obnoviť bežnú rutinu – jedlo, spánok a denný režim. Dieťa by podľa nich malo dostať priestor hovoriť vtedy, keď chce, a o tom, o čom potrebuje hovoriť.
Pomoc je dostupná aj mimo školy
Ak je na škole k dispozícii školský psychológ, odborníci odporúčajú túto možnosť využiť. K dispozícii sú aj krízové linky. IPčko prevádzkuje Krízovú linku pomoci na telefónnom čísle 0800 500 333, pričom kontaktovať ho možno aj prostredníctvom chatu alebo e-mailu na adrese poradna@ipcko.sk.
Pomoc poskytuje aj Linka dôvery Nezábudka na čísle 0800 800 566. IPčko zároveň upozorňuje na ďalšie možnosti pomoci, medzi ktoré patrí Linka detskej istoty či Linka podpory pre rodičov a pedagogických a odborných zamestnancov.
Udalosť v Staškove zároveň pripomenula, že následky traumatického zážitku nemusia byť viditeľné okamžite. Aj preto je podľa odborníkov dôležité venovať pozornosť tomu, ako sa deti aj dospelí cítia a správajú nielen bezprostredne po udalosti, ale aj v ďalších dňoch a týždňoch.
