BRATISLAVA - Veľká koalícia vedená PS a Smerom-SD by bola pre Slovensko prospešná. S touto myšlienkou prišiel prezident Peter Pellegrini v súvilosti s možnosťou, že by na Slovensku po voľbách došlo k patovej situácii a súčasné strany politického spektra by nevedeli zložiť vládu. Politický analytik NMS Market Research Slovakia Mikuláš Hanes si myslí, že ak by sa Slovensko skutočne ocitlo v stave politického patu, debata o širokej koalícii by sa nepochybne stala jednou z možností riešenia. Má to však háčik.
Prezident s myšlienkou povolebnej spolupráce Progresívneho Slovenska a Smeru-SD prišiel vo víkendovej relácii Sobotné dialógy. Vysvetlil to tým, že budúcoročné parlamentné voľby by mohli dopadnúť patovou situáciou a súčasné strany politického spektra nebudú schopné zložiť vládnu koalíciu. Veľká koalícia vedená dnes opozičným PS a dnes koaličným Smerom-SD by bola preto podľa neho pre Slovensko prospešná. „Na to potrebujete na jednej aj druhej strane vyzretého lídra, ktorý potlačí svoje vlastné ego. Ktorý potlačí možno to všetko, čo sa narozprávalo doteraz medzi jednotlivými lídrami a členmi týchto politických strán,“ povedal prezident.
Tento nápad okamžite zhodil zo stola predseda PS Michal Šimečka a označil ho za absurditu. "Smer je najväčšou brzdou lepšieho života na Slovensku. Vládne tu 16. rok a kvôli nemu upadá životná úroveň našich ľudí, ich zdravie, bezpečie, prepadáme sa prakticky v každom rebríčku Európskej únie až niekam na dno. Slovensko potrebuje zmenu k lepšiemu. Prvý krok tejto zmeny je porážka Smeru vo voľbách 2027 a vyprevadenie tejto strany do politického dôchodku. Až vtedy príde skutočná nádej a vízia na lepší život ľudí na Slovensku,“ vyhlásil. Úradujúci premiér a predseda Smeru-SD Robert Fico uviedol, že ho prekvapilo, že hlava štátu viedla úvahy o zostavovaní novej vlády ešte pred konaním volieb. Bližšie však nápad prezidenta nekomentoval.
Široká koalícia by bola jednou z možností
Politický analytik NMS Market Research Slovakia Mikuláš Hanes si myslí, že ak by sa Slovensko po voľbách v roku 2027 skutočne ocitlo v stave politického patu, debata o širokej koalícii by sa nepochybne stala jednou z možností riešenia. "Pri jej hodnotení by však nebola rozhodujúca iba otázka počtu mandátov, ale predovšetkým schopnosť dosiahnuť programovú zhodu. Každá veľká koalícia totiž stojí na predpoklade, že partneri dokážu identifikovať dostatočne široký okruh spoločných priorít. Ak takáto zhoda neexistuje, hrozí, že vláda bude fungovať predovšetkým ako mechanizmus na riešenie sporov medzi vlastnými členmi," uviedol.
Pre Slovensko, ktoré čelí viacerým štrukturálnym výzvam, by preto bola kľúčová najmä schopnosť budúcej vlády presadzovať reformy bez ohľadu na jej konkrétne politické zloženie. "Napriek ostrým politickým sporom existuje jedna oblasť, pri ktorej možno naprieč politickým spektrom nájsť relatívne širokú zhodu. Slovensko potrebuje reformy," tvrdí analytik.
"Demografické zmeny, stav zdravotníctva, kvalita školstva, konkurencieschopnosť ekonomiky, efektivita štátu či dlhodobá udržateľnosť verejných financií predstavujú výzvy, ktoré nemožno riešiť v horizonte jedného volebného obdobia. Každá vláda ich môže odkladať, no ich význam bude s pribúdajúcim časom narastať," dodal.
Veľké koalície nie sú ničím výnimočným
Hanes poukázal na to, že z pohľadu fungovania parlamentných demokracií nie sú veľké koalície ničím výnimočným. Objavujú sa najmä v situáciách, keď volebné výsledky neumožňujú vznik štandardnej väčšiny alebo keď krajina čelí mimoriadnym výzvam. Otázkou však zostáva, či dokážu byť viac než len technickým riešením volebnej matematiky.
"Hlavnou výhodou širokých koalícií býva stabilná parlamentná väčšina. Na druhej strane však sa v nich často spájajú strany s rozdielnymi predstavami o fungovaní štátu, ekonomike, sociálnej politike či zahraničnopolitickom smerovaní krajiny. Práve preto sa veľké koalície neraz dostávajú do situácie, keď sú schopné zabezpečiť každodenný chod štátu, no oveľa ťažšie nachádzajú zhodu na zásadných reformách. Kompromis sa stáva cieľom sám osebe a politická energia sa spotrebúva na vnútorné vyvažovanie jednotlivých partnerov. Výsledkom môže byť pocit stability, ale zároveň aj dojem stagnácie," uviedol. Takýto vývoj je podľa neho obzvlášť problematický v krajinách, ktoré potrebujú dlhodobé reformné zásahy. Ak sa vláda sústreďuje predovšetkým na udržanie vlastnej súdržnosti, prirodzene jej zostáva menej priestoru na presadzovanie zmien s dlhodobým dopadom.
Bohaté skúsenosti s veľkými koalíciami majú v Nemecku. "Kresťanskí demokrati a sociálni demokrati tam počas posledných desaťročí opakovane vytvárali spoločné vlády. Tieto kabinetné riešenia zabezpečovali vysokú mieru kontinuity a predvídateľnosti, no zároveň prispievali k oslabovaniu tradičného konfliktného rozdelenia medzi hlavnými politickými prúdmi," vysvetlil.
