BRATISLAVA - Je pravdepodobné, že sa väčšina bratislavských voličov bude pri voľbe primátora rozhodovať najmä podľa straníckej podpory kandidátov, a nie na základe konkrétnych výsledkov komunálnej politiky, keďže sa tak správali aj pri posledných komunálnych voľbách. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Takýto typ voľby podľa neho zvyšuje šance aktuálneho primátora Matúša Valla (Team Bratislava, PS, SaS a Demokrati). „Pán Vallo má proti sebe relevantných kandidátov, ale hlasy medzi nich sa rozdelia. Volebná matematika jednoducho nepustí,“ poznamenal Hrabko.
O post primátora zabojuje šesť kandidátov
Kandidátnu listinu na post primátora Bratislavy podalo šesť uchádzačov. Piati z nich sú nominanti politických strán, hnutí či koalícií, jeden uchádzač podal kandidatúru ako nezávislý. Okrem Valla kandidatúru avizoval aj bratislavský mestský a krajský poslanec Martin Winkler (strana Dunaj), ako nezávislý šéf rezortu dopravy Jozef Ráž, predsedníčka Pirátskej strany Zuzana Šubová, Miroslav Heredoš pod hlavičkou hnutia Vlastenecký blok a Ľubomír Geci za stranu MySlovensko.
Komunálne a regionálne voľby budú podľa Hrabka ovplyvnené aj tým, že budú iba rok pred parlamentnými a výsledky hlasovania voličov do samosprávnych orgánov budú aj signálom pre parlamentné voľby. „Bude záležať na výsledkoch volieb do samospráv, ktorá strana bola úspešná a ktorá nie. A môže dôjsť aj k prekvapeniam,“ povedal.
V hre je aj predčasný koniec parlamentu
Hrabko reagoval tiež na návrh novely Ústavy SR z dielne ministerstva spravodlivosti, ktorý tento týždeň schválila vláda. Okrem iného má priniesť možnosť odvolať Národnú radu (NR) SR pred uplynutím volebného obdobia aj cez ľudové hlasovanie. Podobný návrh chce presadiť aj koaličný Hlas-SD, podľa neho by bolo možné predčasne ukončiť volebné obdobie parlamentu platným referendom.
Podľa Hrabka by bolo z principiálneho hľadiska správne, ak by voliči mali možnosť skrátiť volebné obdobie. „Pretože ústava hovorí, že štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú buď prostredníctvom svojich zástupcov, alebo priamo,“ upozornil Hrabko. Úprava, ktorá by špecifikovala, za akých okolností môžu občania priamo rozhodnúť o skrátení volebného obdobia, by bola podľa neho naplnením príslušného článku ústavy.
Dnešné opozičné strany takúto možnosť v minulom volebnom období vypustili z novely ústavy, ktorou upravili možnosť predčasných volieb. Súčasná vládna koalícia zasa s takouto iniciatívou neprišla na začiatku volebného obdobia, keď boli najvyššie šance na jej úspech. V aktuálnom čase Hrabko nevidí politické dôvody, prečo by mala opozícia poskytnúť koalícii svojich poslancov, aby spolu dosiahli ústavnú väčšinu potrebnú na definitívne schválenie niektorého z návrhov. „Je to politická hra,“ komentoval Hrabko, ktorý takúto iniciatívu vníma ako populizmus.
