BRATISLAVA - Do právneho poriadku majú pribudnúť nové trestné činy proti životnému prostrediu. Ide napríklad o trestný čin porušovania ochrany zvierat. Zaviesť sa má aj nový trest zákazu držby a chovu zvierat. Vyplýva to z rozsiahleho návrhu novely Trestného poriadku, ktorý schválila vláda SR minulý týždeň.
Zavedenie trestného činu porušovania ochrany zvierat má slúžiť podľa Ministerstva spravodlivosti (MS) SR, ktoré je predkladateľom návrhu, najmä proti takzvaným množiteľom, ktorí s cieľom dosiahnutia zisku neeticky rozmnožujú zvieratá a chovajú ich v nevhodných podmienkach, bez ohľadu na ich zdravie a pohodu.
Dôvodom na zavedenie trestu zákazu držby a chovu zvierat je podľa MS predovšetkým snaha zvýšiť ochranu zvierat a vyslať signál, že spoločnosť prikladá trestným činom voči zvieratám vážnosť a aktívne chráni ich blaho. „Zavedenie tohto trestu zabráni prípadom, keď páchateľ po odsúdení (napríklad podmienečným trestom) alebo po odobratí týraného zvieraťa môže ihneď začať chovať nové zviera,“ vysvetlilo MS.
V súlade s novou systematikou trestných činov proti životnému prostrediu sa zavádza samostatný trestný čin spáchaný z hrubej nedbanlivosti aj pri trestnom čine porušovania ochrany stromov a krov. Pribudnúť má aj nový trestný čin neoprávnenej výroby a nakladania s fluórovanými skleníkovými plynmi. Podľa predkladateľa sa tým reaguje na skutočnosť, že v súčasnosti tvoria emisie fluórovaných
skleníkových plynov 2,5 percenta celkových emisií skleníkových plynov v EÚ a od roku 1990 do roku 2014 sa ich objem zdvojnásobil, pričom objem ostatných emisií skleníkových plynov sa znížil.
Návrh zákona ďalej vypúšťa trestný čin ohýbania práva. Súčasne mení doterajší režim vyslovovania nesúhlasu súdnej rady s trestným stíhaním sudcu pre tento trestný čin na súhlas Súdnej rady SR s trestným stíhaním sudcu pre akýkoľvek trestný čin, ktorého sa mohol dopustiť svojou rozhodovacou činnosťou. Navrhované vypustenie trestného činu ohýbania práva nadväzuje na diskusie, ktoré vedie ministerstvo spravodlivosti na politickej aj odbornej úrovni so zástupcami Európskej komisie, ako aj zástupcami Rady Európy (GRECO). „Od schválenia právnej úpravy, ktorou sa od 1. januára 2021 zaviedol trestný čin ohýbania práva, vyvoláva právna úprava často odôvodnené výhrady zo strany orgánov Európskej únie, ako aj GRECO,“ argumentuje MS.
Ustanovuje sa aj nová skutková podstata trestného činu porušovania osobnostných práv digitálnym falšovaním, osobitne prispôsobená pre obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam vyhotovený alebo upravený prostredníctvom počítačového programu. „Realisticky vyzerajúci mediálny obsah vytvorený alebo upravený počítačovým programom, spravidla pomocou umelej inteligencie (AI), známy ako deepfakes, je na vzostupe už niekoľko rokov a začína meniť doterajšiu paradigmu nášho vnímania mediálnej reality,“ doplnilo MS.
Novela zákona má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2027.
