BRATISLAVA - Jedni si užívajú pravidelné prvenstvá v prieskumoch verejnej mienky a v politických kuloároch a po chodbách sa už hovorí, že majú parlament istý, tí druhí sa trápia na úrovni 5-percentného kvóra a posledný prieskum ich dokonca poslal opäť mimo pléna parlamentu. Reč je o Progresívnom Slovensku a Demokratoch. Mali by sa spojiť alebo nie? A ak áno, tak v akej podobe? Na tieto otázky sme hľadali odpoveď nielen u spomínaných politických subjektov, ale aj u politológov.
Správa o výsledku posledného prieskumu agentúry Ipsos, kde Demokrati dosiahli 4,7 percenta opäť priniesla do verejného diskurzu tému, či nie je už načase uvažovať o alternatíve spájania v záujme menšieho prepadu opozičných hlasov. Do veľkých parlamentných volieb ostáva približne ešte rok. To však môže byť už dostatočne malé okno na to, aby sa strany v zóne ohrozenia mohli na 100 percent spoľahnúť, že cez 5 percent prelezú.
Demokrati vzájomné rokovania potvrdili, nič viac však neprezradili
Evidentne si to uvedomujú aj obidve strany, o ktorých sa už začalo šuškať, že ich pracovné tímy spoločne rokujú o možnom spájaní, avšak, zatiaľ bez výsledkov. Topky sa preto spýtali samotných Demokratov. "Čo môžeme nateraz potvrdiť je, že rokovania o možnostiach spolupráce prebiehajú. Ak bude vo veci aktualizačný moment, budeme informovať," prezradila nám Martina Kakaščíková, hovorkyňa strany.
Pokročili sme, pochválili sa progresívci a možný prepad hlasov si vraj uvedomujú, lanária aj SaSku
Už menej skúpy na slovo bol samotný Michal Šimečka, ktorý vedie Progresívne Slovensko. "Opozičným partnerom sme dali ponuku na spoločný postup v parlamentných voľbách. Tvárou v tvár hroziacej koalícii Fica a Republiky je to zodpovedné. Ponuka naďalej platí a napríklad s hnutím Demokrati o nej aktívne diskutujeme. Predmetom diskusie je aj konkrétna forma spolupráce. V rozhovoroch sme pokročili, ale nebudeme z nich vynášať, dokým nebudú definitívne uzavreté - to by bolo skôr kontraproduktívne. Prepadnutie hlasov nesmieme dopustiť, a my v PS jasne hovoríme, ako mu chceme predísť. Loptička je teraz na strane kolegov zo SaS, ktorých prepadol falošný pocit bezpečia a lipnú na samostatnom postupe. Takýto hazard s budúcnosťou Slovenska si nemôžeme dovoliť," reagoval na otázky Topiek šéf PS Šimečka.
Gröhlingovci veľkému spájaniu nefandia
Branislav Gröhling sa už ale skôr aj v našom rozhovore vyjadril, že spájanie na tejto úrovni stráca zmysel a strany by vraj stratili viac voličov, ako by získali. Odvolával sa na v tom čase realizovaný prieskum na túto tému. Okrem toho varoval, že týmto spojením by získal práve Igor Matovič, ktorý evidentne stále viacerí členovia opozície stále vnímajú ako destabilizačný prvok možnej budúcej vlády.
Čo na spájanie vravia odborníci?
Na otázku, kedy bude konečne priestor na zlom a možnú dohodu pri rokovaniach a či bude pravdepodobnosť dohody stúpať s klesajúcimi preferenciami Demokratov sme sa pýtali politológa Tomáša Koziaka z Vysokej školy Danubius.
"Ak by sa Demokrati dlhodobo pohybovali pod hranicou zvoliteľnosti, tlak na dohodu bude prirodzene rásť, pretože prepad troch či štyroch percent hlasov môže byť pre celú opozíciu veľmi drahý. Zároveň tu však funguje opačný mechanizmus: čím budú Demokrati slabší, tým slabšia bude ich vyjednávacia pozícia voči PS. Preto môže existovať pomerne úzke "okno príležitosti"," prízvukuje Koziak ale s tým, že jeden nepriaznivý prieskum o takýchto zásadných krokoch rozhodovať nemôže.
Spájanie politických strán automaticky neznamená spájanie percent, ktoré majú samostatne
"Určite to bude ešte téma, ku ktorej sa budú obe strany pravidelne vracať. Demokratom sa síce na určitý čas podarilo prekročiť päťpercentnú hranicu, ale stále oscilujú niekde na jej hranici, čo strane nezabezpečuje istý vstup do parlamentu. Na druhej strane stagnuje aj PS, ktorému by takáto spolupráca mohla tiež pomôcť. Otázne zostáva, o koľko percentuálnych bodov takéto zoskupenie narastie, pretože v takýchto prípadoch absolútny súčet neplatí," povedal pre Topky politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík.
Ako by mohlo spojenie vyzerať?
Zaujímalo nás aj to, ako si odborníci predstavujú takéto spojenie na báze obsadenosti prípadnej kandidátky. "Za pravdepodobnejší by som považoval model, v ktorom by vybraní predstavitelia Demokratov kandidovali na kandidátke PS, než vytvorenie formálnej volebnej koalície. Formálna koalícia by prinášala vyššie volebné kvórum a tým ďalšie riziko. Kandidátka jednej strany s predstaviteľmi druhej je z volebného hľadiska jednoduchšie riešenie," myslí si Koziak.
"Vzhľadom na aktuálne preferencie sa PS nemusí obávať, že neprekročí 7-percentnú hranicu, keďže raz sa už na takomto kvóre popálili. Predvolebná koalícia dvoch strán by ponúkla alternatívu tým voličom Demokratov, ktorí by PS nechceli voliť v žiadnom prípade, pričom podobné uvažovanie by platilo aj opačne. Svoju voľbu pre PS alebo Demokratov by totiž voliči vyjadrili preferenčným hlasovaním," nazdáva sa Štefančík.
Konkrétne číslo obsadenosti kandidátky PS Demokraty by podľa Koziaka bolo dnes vraj skôr špekuláciou. "Podstatnejší než celkový počet miest je počet reálne voliteľných pozícií. Desať symbolických miest na konci kandidátky môže mať menšiu hodnotu ako tri či štyri pozície, pri ktorých existuje vysoká pravdepodobnosť získania mandátu. A práve tu sa prejaví význam preferencií Demokratov. Ak budú prinášať potenciálne štyri percentá hlasov, môžu požadovať podstatne viac, než keby v čase rokovaní mali dve percentá. Aj preto pre nich nemusí byť výhodné čakať až do poslednej chvíle," poradil strane Koziak.
Podľa Štefančíka by si vzhľadom na preferencie oboch strán vedel predstaviť, že v prvej desiatke by bol umiestnený jeden kandidát Demokratov. "Predpokladám, že obe strany nediskutujú len o pozíciách na kandidátke, ale aj o prerozdelení nákladov na kampaň a výnosov z finančného príspevku štátu po voľbách," vyslovil predpoklad Štefančík.
Zaujímal nás aj veľmi krajný scenár, a síce, že by PS nakoniec nechalo Demokratov v štichu (už pre rôzne dôvody) a či je niečo také vôbec hypoteticky možné. "Určite áno. PS môže vyhodnotiť, že voliči Demokratov pri bezprostrednej hrozbe prepadnutia hlasu sami prejdú k PS alebo k iným opozičným stranám. V takom prípade by PS nemuselo vidieť dôvod, prečo Demokratom poskytovať lukratívne miesta na svojej kandidátke. To je základný paradox postavenia Demokratov: čím dlhšie zostávajú pod piatimi percentami, tým viac potrebujú dohodu, ale zároveň ich vyjednávacia sila postupne klesá," myslí si Koziak.
Len spájanie PS a Demokratov má v opozícii istý druh potenciálu
Spoločná kandidátka s PS má pre Demokratov podľa Štefančíka viac výhod ako nevýhod. A to vraj platí aj opačne. Koziak aj Štefančík však vidia pomerne veľmi úzky priestor na to, aby sa Demokrati dohodli s niekym iným z opozície, ako práve z PS. Principiálny sólový postoj už zaujala aj samotná SaS a potom sú tam KDH, ktorí chcú ísť tiež sami a Hnutie Slovensko sa už dlhodobo stavia do pozície izolovaného hráča v opozícii.
