BRATISLAVA - Richard Sulík chcel v stredu podať žiadosť o vyhlásenie referenda, neurobil to však. Tvrdí, že je to pre obštrukcie zo strany Smeru, ktorý počúva aj prezident Ivan Gašparovič. Novým termínom podania žiadosť bude zrejme 9. jún, dovtedy chcú zozbierať ešte ďalšie podpisy. Napísal to Sulík na svojom internetovom blogu.
"Aby sme sa práve tomu vyhli, že referendum bude v auguste, obrátili sme sa listom na pána prezidenta a spýtali sa ho, či sa na Ústavný súd SR plánuje obrátiť alebo nie. Pán prezident nás ako skutočný demokrat uistil, že ctí inštitút referenda a že je v jeho záujme, aby sa uskutočnilo, ale na samotnú otázku neodpovedal. Vraj by to nebolo konformné s Ústavou SR. Samozrejme, naša ústava nezakazuje prezidentovi povedať, či sa na ÚS obráti alebo nie a už vonkoncom sme mu nechceli toto právo upierať," tvrdí ďalej Sulík. "Možno by to aj bol urobil, ale z centrály strany Smer prišiel príkaz robiť obštrukcie. Predseda parlamentu, pán (Pavol, pozn. redakcie) Paška, sa totiž vyjadril, že si neželá referendum v deň volieb. To ma vôbec neprekvapuje, lebo komunistom vždy vadilo, keď ľudia chceli o sebe rozhodovať sami," vyhlásil Sulík. "Z prezidentovej odpovede je pre nás jasné, že Smer bude robiť obštrukcie a prezident bude poslúchať a preto žiadosť o vyhlásenie referenda dnes nepodáme. Podáme ju napríklad 9. júna - v posledný deň, ktorý nespadá do moratória pred parlamentnými voľbami. Ak sa prezident na Ústavný súd SR obráti, bude referendum v novembri, napríklad v deň komunálnych volieb, ak sa neobráti, bude referendum v septembri, čo je stále lepšie ako v auguste," uzavrel včera Sulík.
Po vyše roku zozbierala Sloboda a Solidarita potrebných 350 tisíc podpisov pod petíciu za vyhlásenie referenda koncom januára. Občania by mali v referende odpovedať na šesť otázok. Patrí k nim zrušenie koncesionárskych poplatkov, obmedzenie poslaneckej imunity, zníženie počtu poslancov zo 150 na 100, stanovenie maximálnej ceny vládnych limuzín na 40 tisíc eur, voľby cez internet a zmena v tlačovom zákone. Líder SaS nevidí v plebiscite žiadne sporné otázky, posudzoval ich aj ústavný právnik Radovan Procházka.