Ilustračné foto (Zdroj: Jupiterimages)
BRATISLAVA - Pokuty pre podniky, ktoré nelegálne zamestnávajú ľudí, by sa mali sprísniť. Navrhlo to ministerstvo práce. Zatiaľ čo odborári so zvýšením sankcií súhlasili, časť zamestnávateľov bola na dnešnom rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady vlády proti.
Rada diskutovala aj o zmiernení podmienky na vyplácanie dávky v nezamestnanosti od budúceho roka a predĺžení doby jej vyplácania. Novelu zákona o službách zamestnanosti na jednom z najbližších rokovaní posúdi vláda.
Pokiaľ návrh prejde aj parlamentom, firme, ktorá bude zamestnávať ľudí "na čierno", bude od budúceho roka hroziť pokuta od dvoch tisíc eur (60.252 Sk) do 200.000 eur (6,03 milióna Sk). V súčasnosti maximálna výška sankcie môže dosiahnuť 33.193,91 eura (milión Sk), dolná hranica nie je určená.
"V každom prípade sme proti čiernej práci," povedal prezident Republikovej únie zamestnávateľov Marián Jusko. Podľa neho však je potrebné rozlišovať, či ide o malý podnik, ktorý má päť zamestnancov a veľkým podnikom, ktorý ich má napríklad päťsto. Zavedenie dolnej hranice vraj takéto individuálne posúdenie znemožňuje. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení pokuty podporila.
Novinkou má byť od budúceho roka aj povinné vzdelávanie pracovníkov, za ktorých úrady práce platia odvody. Toto opatrenie pred časom schválila vláda v rámci boja proti negatívnym dôsledkom krízy. Pokiaľ podniky miesto hromadných výpovedí pracovníkom vyplatia aspoň 60 percent mzdy, odvody za ľudí v takom prípade najviac počas 60 dní v roku uhradí štát. Podľa štátnej tajomníčky ministerstva práce Emílie Kršíkovej to umožní preklasifikovať formu podpory z pasívnej na aktívnu a Slovensko ju bude môcť vyplácať z Európskeho sociálneho fondu. Náklady na vzdelávanie pritom podľa Kršíkovej zaplatí štát.
Tripartita dnes prerokovala aj návrh na zmiernenie podmienok na vyplácanie dávky v nezamestnanosti a predĺženie doby jej vyplácania. To by malo podľa ministerstva pomôcť zmierniť dopady hospodárskej krízy na ľudí, ktorí si ťažšie hľadajú prácu.
V súčasnosti má nezamestnaný nárok na dávku v nezamestnanosti len vtedy, ak v posledných štyroch rokoch platil aspoň tri roky poistenie v nezamestnanosti. Ak po tejto dobe stratí zamestnanie, môže ju poberať šesť mesiacov. Ministerstvo navrhuje, aby sa táto doba predĺžila na osem mesiacov, na jej priznanie by už malo stačiť platenie poistenia počas dvoch z troch predchádzajúcich rokov. Zamestnávatelia s predĺžením vyplácania podpory v nezamestnanosti dlhodobo nesúhlasia.
Pokiaľ návrh prejde aj parlamentom, firme, ktorá bude zamestnávať ľudí "na čierno", bude od budúceho roka hroziť pokuta od dvoch tisíc eur (60.252 Sk) do 200.000 eur (6,03 milióna Sk). V súčasnosti maximálna výška sankcie môže dosiahnuť 33.193,91 eura (milión Sk), dolná hranica nie je určená.
"V každom prípade sme proti čiernej práci," povedal prezident Republikovej únie zamestnávateľov Marián Jusko. Podľa neho však je potrebné rozlišovať, či ide o malý podnik, ktorý má päť zamestnancov a veľkým podnikom, ktorý ich má napríklad päťsto. Zavedenie dolnej hranice vraj takéto individuálne posúdenie znemožňuje. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení pokuty podporila.
Novinkou má byť od budúceho roka aj povinné vzdelávanie pracovníkov, za ktorých úrady práce platia odvody. Toto opatrenie pred časom schválila vláda v rámci boja proti negatívnym dôsledkom krízy. Pokiaľ podniky miesto hromadných výpovedí pracovníkom vyplatia aspoň 60 percent mzdy, odvody za ľudí v takom prípade najviac počas 60 dní v roku uhradí štát. Podľa štátnej tajomníčky ministerstva práce Emílie Kršíkovej to umožní preklasifikovať formu podpory z pasívnej na aktívnu a Slovensko ju bude môcť vyplácať z Európskeho sociálneho fondu. Náklady na vzdelávanie pritom podľa Kršíkovej zaplatí štát.
Tripartita dnes prerokovala aj návrh na zmiernenie podmienok na vyplácanie dávky v nezamestnanosti a predĺženie doby jej vyplácania. To by malo podľa ministerstva pomôcť zmierniť dopady hospodárskej krízy na ľudí, ktorí si ťažšie hľadajú prácu.
V súčasnosti má nezamestnaný nárok na dávku v nezamestnanosti len vtedy, ak v posledných štyroch rokoch platil aspoň tri roky poistenie v nezamestnanosti. Ak po tejto dobe stratí zamestnanie, môže ju poberať šesť mesiacov. Ministerstvo navrhuje, aby sa táto doba predĺžila na osem mesiacov, na jej priznanie by už malo stačiť platenie poistenia počas dvoch z troch predchádzajúcich rokov. Zamestnávatelia s predĺžením vyplácania podpory v nezamestnanosti dlhodobo nesúhlasia.
