ZBOROV - Ten smútok rodičov je až hmatateľný. Jožko (= 8) sa išiel iba pohrať k spolužiakovi a už sa nevrátil. V utorok popoludní tretiaka Jozefa S. na smrť dohrýzol pes.
"Jožka nám už nič nevráti," vravia zroneným hlasom rodičia. Školák Jozef S. v utorok o 14.30 hod. zaklopal na dvere u spolužiaka. Kamarátova mama mu však povedala, že sa musí učiť. Tak sa chlapec pobral preč. Keď žena asi o dvadsať minút vyšla na dvor po drevo, zmeravela od hrôzy. Jožko bezvládne ležal na zemi a nad ním sedel vlčiak. Odtrhol sa z reťaze.
Spolužiakova matka zviera uviazala a snažila sa chlapca zachrániť umelým dýchaním. Ani ona, ani záchranári však Jožkovi už život nevrátili.
Priebeh tragédie nik nevidel. Nevysvetlené zatiaľ zostáva, ako sa podarilo psovi odtrhnúť. Jeho majitelia, rodičia Jožkovho kamaráta, sa k tragédii odmietli vyjadriť. Zviera nechali usmrtiť veterinárovi. Roztrhnutú reťaz zaistili policajti.
Sused, ktorý žije v bezprostrednej blízkosti dvora, kde došlo k hroznej udalosti, si ju vôbec nevie vysvetliť. "Ten pes doteraz nikomu neublížil. Keď som ho občas kŕmil, lízal mi ruku," čuduje sa.
Smútok zavládol aj v zborovskej základnej škole. "Jožko bol príkladným žiakom. Mal o učenie veľký záujem. Dokonca čítal encyklopédie, čo je u detí v jeho veku nezvyčajné," žiali chlapcova učiteľka Stanislava Tyliščáková. Rozrušení sú aj chlapcovi spolužiaci. "Ani si nevedia predstaviť, že kamaráta už neuvidia. Stále čakajú, že príde do triedy. Keď som do nej vošla dnes ráno, potichu sa modlili. To sa doteraz nikdy nestalo," opisuje atmosféru pedagogička.
Obyvatelia Zborova majú strach. V miestnej osade totiž chovajú veľké množstvo psov, ktoré sa voľne pohybujú po dedine. "Ráno musíme pred školou rozháňať psie svorky, aby sa deti nebáli prísť k budove," hnevá sa riaditeľ školy Eliáš Soroka. Je to problém, s ktorým sa v obci boria už dlho.
"Občas sa podarí časť psov odchytiť. Lenže vybavovanie odchytu je veľmi zdĺhavé. A onedlho aj tak ich počet stúpne na predchádzajúcu úroveň, takže to aj tak nemá veľký zmysel," myslí si riaditeľ.
