BRUSEL/BRATISLAVA - Pripravenosť Európy na klimatické riziká, nový klimatický cieľ do roku 2040, ale aj spravodlivý prechod k odolnej spoločnosti a konkurencieschopnému obehovému hospodárstvu sú hlavné témy neformálneho zasadnutia Rady EÚ pre životné prostredie v Bruseli. Uviedol to v pondelok minister životného prostredia SR Tomáš Taraba (nominant SNS).
Dvojdňové rokovania enviroministrov pripravilo belgické predsedníctvo v Rade EÚ a vedie ich federálny minister pre klimatický prechod, životné prostredie a energetiku Alain Maron. Taraba naznačil, že najväčšia výzva nielen pre Slovensko, ale pre celu EÚ je zvyšovať spoločenskú a hospodársku odolnosť voči klimatickým rizikám a súčasne zachovať konkurencieschopnosť Európy.
archívne video
"Adaptácia na zmenu klímy je dôležitou politickou témou, stojí nás obrovské finančné zdroje. Preto musíme zelenú transformáciu robiť zmysluplne, efektívne a realizovať ju tempom a v rozsahu, ktorý nezničí našu konkurencieschopnosť, neohrozí pracovné miesta a nedá výhodu štátom, ktoré ťažia z toho, že životné prostredie nechránia," vysvetlil minister.
Podľa jeho slov zelená transformácia má pomôcť Európe stať sa energeticky nezávislou, nemá však podliehať slepému aktivizmu a ideológii, ktorá bude odtrhnutá od reality. Na rokovaniach sa nastolila aj otázka nového klimatického cieľa do roku 2040. Taraba zdôraznil, že ak sa k iniciatívam EÚ nepridajú ostatní globálni znečisťovatelia, sprísňovanie cieľov nedosiahne očakávaný výsledok.
Ministri životného prostredia sa venovali aj otázke spravodlivej transformácie
Belgické predsedníctvo chce klásť dôraz na myšlienku, ako môže obehové hospodárstvo prispieť ku klimatickej neutralite, obnove biodiverzity a nulovému znečisteniu. Nárast obehovosti v európskom hospodárstve je pomalý (v roku 2022 dosiahol 11,5 percenta) a za posledných päť rokov stagnuje.
Ministri životného prostredia sa venovali aj otázke spravodlivej transformácie. Taraba odkázal na prieskumy, podľa ktorých si väčšina európskej verejnosti myslí, že udržateľná energia, produkty a služby nebudú do roku 2050 dostupné pre každého vrátane ľudí s nižšími príjmami.
"Slovensko podporuje strategickú nezávislosť EÚ či zvyšovanie energetickej bezpečnosti. Transformácia však musí byť predovšetkým ekonomicky a spoločensky udržateľná a nemôže ohroziť sociálne štandardy občanov EÚ. Výsledkom tejto politiky nemôže byť, že nemalá časť obyvateľov si nebude môcť dovoliť svoj pôvodný životný štandard," odkázal Taraba.
