BRATISLAVA - Náklady na život na Slovensku nemeriame dobre. Aktuálny koncept životného minima totiž neodráža reálne náklady slovenských domácností. Dôsledkom je nízka schopnosť koncentrovať pomoc štátu tam, kde je to skutočne potrebné. V aktuálnom komentári na to upozornili analytici úseku meny, štatistiky a výskumu Národnej banky Slovenska (NBS). Tento problém je podľa nich ešte výraznejší v čase vysokej inflácie a poklesu reálnych miezd, ktorý spôsobuje nízkopríjmovým domácnostiam ťažkosti pri zabezpečení základných potrieb.
Ako príspevok do ďalšej diskusie preto pripravili novú metriku životných nákladov domácností, tzv. ekonomické životné minimum. V súvislosti s tým aktualizovali aj odhad rastu životných nákladov domácností za minulý rok. "Ekonomické životné minimum, ktoré lepšie odráža reálne náklady domácností a bolo by predmetom valorizácie odvodenej od rastu relevantných nákladov, by pomohlo jednoznačnejšiemu a priehľadnejšiemu nastaveniu a cieleniu sociálnej politiky," vysvetlili analytici.
archívne video
Medzi najvýznamnejšie zložky patria potraviny
Navrhovaný nový ukazovateľ životného minima by zahŕňal potraviny podľa reálnej spotreby najchudobnejšej štvrtiny slovenských domácností, ďalej ubytovanie v byte mimo centra mesta, dopravu MHD, skromné oblečenie a obuv, základné výdavky na kozmetiku a starostlivosť o zdravie, vzdelanie pre deti, komunikáciu a oddych. Medzi najvýznamnejšie položky vo výpočte životných nákladov nízkopríjmovej domácnosti patria potraviny. Celkový rast mesačných nákladov na stravu pre typickú štvorčlennú rodinu v roku 2022 predstavoval podľa analytikov 90 eur.
Druhou najvýznamnejšou položkou spotrebného koša je bývanie. Na Slovensku je vysoký podiel domácnosti, ktoré vlastnia nehnuteľnosť. Tie zvýšenie nákladov v dôsledku cenovej regulácie zo strany štátu nepocítili v plnej sile. V inej situácii sú však domácnosti bývajúce v podnájmoch, ktoré výrazne zdraželi. "Celkové zvýšené náklady za rok 2022 predstavujú podľa typu domácnosti 17 - 19 %, čo je viac ako miera inflácie 15,4 %, avšak porovnateľné s oficiálnou mierou inflácie nízkopríjmových domácností (16,2 %) či dôchodcovskou mierou inflácie (17 %)," vyčíslili ekonómovia. Tieto náklady pritom podľa nich predstavujú základné nutné potreby a preto nie je realistické predpokladať, že by domácnosti s touto životnou úrovňou mali možnosť výrazne ušetriť zmenou spotrebiteľských návykov.
Životné náklady sa zvýšili
Životné náklady pre domácnosť jednotlivca s vlastným bývaním podľa prepočtu analytikov NBS vzrástli z 335 eur v roku 2021 na 395 eur vlani. Pre štvorčlennú rodinu sa za rovnaké obdobie zvýšili z 847 eur na 1006 eur. Pri bývaní v podnájme v Bratislave narástli životné náklady jednotlivcovi zo 693 eur na 819 eur, v prípade rodiny to bolo z 1398 eur na 1659 eur. V Banskej Bystrici boli tieto náklady na nižšej úrovni, tiež však v minulom roku výrazne vzrástli. Pre jednotlivca sa zvýšili z 596 eur na 696 eur, pre štvorčlennú rodinu z 1327 eur na 1559 eur.
Prezentovaná hodnota životného minima podľa analytikov nepredstavuje navrhovanú výšku sociálnych dávok, či sumu garantovaného životného minima. Ide skôr o príklad realistickej referenčnej hodnoty, ktorá umožňuje lepšie nastaviť sociálne politiky. "Zreálnenie referenčnej hodnoty, jej valorizácia odvodená od rastu relevantných nákladov a jej pravidelné prehodnotenie, napríklad raz za 10 rokov, by tak mohlo potenciálne zvýšiť adresnosť a transparentnosť sociálneho systému," doplnili.
