BRATISLAVA - Slovensko bude musieť finančníkovi Jaroslavovi Haščákovi zaplatiť 9750 eur. Rozhodol o tom Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) po jeho sťažnosti v súvislosti s odpočúvaním v rámci akcie Gorila.
Skonštatoval porušenie práva na súkromie a jeho sťažnosti tak vyhovel čiastočne. Tvrdenia o porušení práva na spravodlivé súdne konanie a na prezumpciu neviny európsky súd odmietol. Informácie poskytol hovorca Ministerstva spravodlivosti SR Peter Bubla.
Pôvodne žiadal 66-tisíc
Haščák podal na ESĽP v rokoch 2012 a 2016 tri sťažnosti. Súviseli s odpočúvaním realizovaným Slovenskou informačnou službou (SIS) v rámci akcie Gorila v byte na Vazovovej. Finančník sa na ESĽP sťažoval na základe článku Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na realizáciu odpočúvania, na vytvorenie a uchovávanie materiálov, na nedostatok záruk proti zneužitiu, na údajný únik informácií a na neexistenciu účinného prostriedku nápravy.
Archívne VIDEO
Ďalej sa sťažoval na dĺžku trestného konania a na porušenie práva na prezumpciu neviny, priblížil Bubla. Haščák pôvodne od Slovenska požadoval 66-tisíc eur z titulu nemajetkovej ujmy. "ESĽP vo svojom rozsudku odkázal vo veľkej miere na svoje závery v rozsudku Zoltán Varga proti Slovenskej republike z 20. júla 2021, ktoré sa podľa neho primerane vzťahujú aj na námietky sťažovateľa v tomto prípade," tvrdí Bubla. ESĽP v minulosti rozhodol v prospech slovenského expolicajta Zoltána Vargu, ktorý žaloval štát vo veci odpočúvania Slovenskou informačnou službou v jeho bratislavskom byte v rámci operácie Gorila.
Sťažnosť kvôli odpočúvaniu
Haščákové sťažnosti sa podľa ESĽP týkali Gorily, a nie jeho obvinenia v roku 2020. Súd preto skonštatoval, že verejné vyhlásenia, výpovede v procesnom postavení svedka ani iné okolnosti nestavajú Haščáka do postavenia osoby materiálne obvinenej v trestnom konaní týkajúcom sa Gorily. "Túto časť sťažnosti preto ESĽP odmietol z dôvodu nezlučiteľnosti s ustanoveniami dohovoru," poznamenal Bubla.
Očakávame, že SR bude rozsudok rešpektovať
K rozhodnutiu súdu sa vyjadril aj Haščák prostredníctvom svojho právnika Martina Škublu. Podľa vyjadrenia advokáta rozhodnutie súdu potvrdilo, že všetky materiály z akcie Gorila sú nelegálne a musia byť zničené. "To vylučuje ich použitie na akékoľvek právne účely, vrátane dokazovania v trestnom konaní. Jaroslav Haščák teda postupoval plne legitímne, keď sa tohto zničenia opakovane pred štátnymi orgánmi domáhal a jeho víťazstvo v spore so štátom pred štrasburským súdom to len potvrdzuje," uviedol v stanovisku Škubla.
"Očakávame preto, že rozsudok ESĽP bude Slovenská republika rešpektovať, tento rozsudok bude bez ďalších prieťahov plniť a vyvodí z neho náležité konzekvencie. Chceme totiž osobitne zdôrazniť, že povinnosť zničenia materiálov z akcie Gorila vyplýva štátu už z rozsudku ESĽP vydaného v lete 2021 vo veci Zoltána Vargu. Nepeňažné povinnosti vyplývajúce z tohto rozsudku však štát doposiaľ ignoroval," píše ďalej.
Oba spomenuté rozsudky podľa neho vystavili Slovenskej republike nelichotivé vysvedčenie. "Keď v prípadoch pánov Haščáka a Vargu identifikovali nie náhodné, ale systematické zneužívanie štátnej moci, ktorého obeťami sa obaja stali. Dnešným rozsudkom ESĽP - rovnako ako v kauze Varga - bola sťažovateľovi priznaná finančná satisfakcia (vo výške 9.750 eur), ktorú pán Haščák mieni venovať obetiam trestných činov," dodal s tým, že ESĽP zatiaľ neidentifikoval porušenie procesných práv pána Haščáka v pôvodnej trestnej veci Gorila. "Podľa ESĽP totiž slovenské orgány zatiaľ neobjasnili charakter a pôvod údajných nahrávok „Gorila“ zaistených v roku 2018. Pokiaľ však štát dnešný rozsudok ESĽP nenaplní, k namietanému porušeniu procesných práv pána Haščáka dôjsť môže."
Haščák sa obrátil na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu. Sťažoval sa na realizáciu dvoch súhlasov na odpočúvanie, na vytvorenie a uchovávanie rôznych materiálov na základe tohto odpočúvania, na nedostatok záruk proti zneužitiu, na údajný únik informácií a na neexistenciu účinného prostriedku nápravy. Rovnako sa mu nepozdávala dĺžka trestného konania a porušenie práv na prezumpciu neviny.
