BRATISLAVA – Policajný prezident Peter Kovařík neoprávnene pozastavil akciu, počas ktorej mala zásahová jednotka zadržať tri podozrivé osoby. Dvom zločincom sa potom podarilo ujsť. Deň po akcii mal iniciovať urgentnú zmenu pokynov a informácie si zisťoval niekoľko dní dopredu. Vyplýva to z uznesenia, ktoré majú Topky k dispozícii.
Krajská prokuratúra v Bratislave vzniesla voči šéfovi polície obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti 26. augusta. Vyplýva to z uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré podpísal prokurátor Juraj Chylo.
Slovensko má tretieho obvineného policajného prezidenta! REAKCIE na Kovaříka: Opozícia žiada jeho odchod
Akcia, pri ktorej mali zadržať tri osoby – Csabu Dömötöra, Mateja Zemana a Petra Petrova – sa odohrala ešte 20. júna. Kovařík ju na svoj pokyn zastavil na zhruba hodinu a pol. Zásahová jednotka zadržala len Csabu Dömötöra. Súčasťou uznesenia nie je výpoveď Petra Kovaříka, ktorý hovorí o tom, že Santusová konala neoprávnene.
Aktualizované 29. 8. o 11:35: Policajný prezident vyzýva prokuratúru, aby začala trestné stíhanie pre uniknuté uznesenie
Policajný prezident Peter Kovařík vyzýva prokuratúru, aby začala trestné stíhanie pre uniknutie dokumentu o vznesení mu obvinenia na verejnosť. Tvrdí, že ide o snahu diskreditovať ho. Informoval hovorca Prezídia Policajného zboru SR Michal Slivka.
Kovařík poukázal na to, že uznesenie nikomu neodovzdal, nekopíroval a nezverejnil. "Vyzývam príslušné orgány prokuratúry, aby dali z úradnej povinnosti pokyn za začatie trestného stíhania vo veci pre trestný čin neoprávneného nakladania s osobnými údajmi a trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa," povedal.
Zdôraznil, že spájanie jeho osoby s tvrdením prokurátora, že "Kovaříkov cieľ bol vyzradiť informácie nepovolaným osobám", je lživé a ničím nepreukázané. Policajný prezident zároveň zverejnil odôvodnenie jeho sťažnosti voči vznesenému obvineniu. Podľa Kovaříka bolo trestné stíhanie voči jeho osobe vydané predčasne a v rozpore so základnými zásadami. Nesúhlasí ani s tvrdením prokurátora, podľa ktorého svojim pokynom bez právne relevantného dôvodu ukončil činnosť zásahovej jednotky. "Uvedené konštatovanie prokurátora KP sa nezakladá na pravde, keďže činnosť zasahujúcich príslušníkov ukončená nebola," uviedol.
Zároveň uviedol, že informácie zisťoval na pokyn ministra vnútra Romana Mikulca, ktorý ho požiadal o preverenie pravdivosti zverejnených informácií na sociálnych sieťach. "Musel som z titulu mojej funkcie preverovať zákonnosť a oprávnenosť takéhoto zásahu, čo je úplne prirodzené a zákonné," tvrdí Kovařík. "Cieľom môjho konania bolo bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preverenie zákonnosti zásahu," tvrdí Kovařík s tým, že bol opakovane vyzývaný, aby upokojil situáciu v podriadených jednotkách.
"Na problém oprávnenosti využívania zásahových jednotiek som bol opakovane dôrazne upozorňovaný členmi Bezpečnostnej rady SR, predsedom vlády SR a aj ministrom vnútra SR," uviedol v sťažnosti Kovařík. Mateja Zemana zadržať podľa neho nemohli, keďže sa "zjavne na území SR nenachádzal". Vo svojej činnosti MZJ pokračovať mohla, keďže akcia podľa slov šéfa polície ukončená nebola.
Krajská prokuratúra v Bratislave obvinila vo štvrtok (26. 8.) Kovaříka zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Mal zmariť prebiehajúci zásah zadržiavania, ako aj vykonanie trestnoprocesných úkonov s obvinenými osobami Matejom Zemanom a Petrom Petrovom, Kovařík obvinenie odmieta a tvrdí, že je nevinný.
Kovařík sa mal dopustiť dvoch trestných činov
Prokurátor na základe doposiaľ vykonaného dokazovania skonštatoval, že Kovařík sa dopustil oboch vyššie spomínaných trestných činov. „Vzhľadom na vyššie citované predpisy som toho názoru (...), že obvinený ako po objektívnej stránke, tak i po subjektívnej stránke naplnil znaky skutkovej podstaty trestných činov (...), keď ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech, a to zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin, vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu a súčasne v trestnom konaní maril a bránil v získaní dôkazu,“ skonštatoval prokurátor.
Archívne VIDEO Policajný prezident Peter Kovařík vysvetľuje vojnu v polícii
Prokurátor vychádza najmä z výpovede Diany Santusovej, ktorá bola vedúcou špecializovaného tému na Úrade inšpekčnej služby. Vypočutí boli aj viacerí členovia tímu, riaditeľ Riaditeľstva úradu hraničnej a cudzineckej polície (RÚHCP), šéf Mobilnej zásahovej jednotky (MZJ), veliteľ zákroku MZJ, členovia zásahového tímu a ďalší a predložené boli aj listinné dôkazy a iné. Prokurátor v doterajšom konaní nezistil žiadnu právne relevantnú skutočnosť či inú udalosť v čase zásahu, „ktorá by odôvodňovala zistený postup policajného prezidenta“. Za tieto činy mu v prípade odsúdenia hrozí jeden až desať rokov.
Informácie mal Kovařík zisťovať niekoľko dní dopredu a aj počas dovolenky
Zásah sa uskutočnil 20. júla, no Kovařík si mal podľa uznesenia zisťovať informácie o nasadení zásahových jednotiek pre ÚIS štyri dni predtým „bez relevantného služobného dôvodu u krajských riaditeľov PZ v rámci SR“. Podľa prokurátora išlo o riadiaci akt bez právne relevantného dôvodu. Túto skutočnosť potvrdili vo svojich výpovediach svedkovia, ale aj krajskí riaditelia PZ v Trnave, Bratislave, Nitre, v Trenčíne, v Banskej Bystrici a v Žiline.
„Uviedli (riaditelia KR PZ, pozn. red.), že priamo ku skutku uviesť nič nevedia, avšak zhodne uviedli, že u nich prezident PZ od 16. 7. 2021 telefonicky zisťoval nasadenie ich vlastných PPÚ (policajných pohotovostných útvarov, pozn. red.) pre potreby ÚIS, pričom dňa 20. 7. 2021 zakázal nasadenie PPÚ pre potreby ÚIS bez jeho výslovného súhlasu,“ píše sa v uznesení, ktorého súčasťou je aj Kovaříkov dovolenkový lístok. Kovařík svojím telefonátom zásah prerušil napriek tomu, že od 17. júla čerpal dovolenku.
Pozerali na Zemana, no nemohli ho zadržať
Policajný prezident mal prerušiť akciu zhruba 20 minút po zadržaní Csabu Dömötöra. Na účely zadržania troch podozrivých boli vytvorené dva tímy – Alfa a Bravo. Podľa Santusovej nebolo vzhľadom na personálnu poddimenzovanosť vytvoriť tri tímy. Prvý tím, v ktorom bola aj Santusová zadržal Dömötöra v blízkosti jeho bydliska krátko pred ôsmou. Druhý tím však v práci pokračovať nemohol. Po telefonáte poliajného prezidenta bola akcia krátko po ôsmej zrušená a z výpovede riaditeľa MZJ RHCP Sobrance vyplýva, že sa mala jednotka okamžite vrátiť do Sobraniec.
Santusová však akciu neukončila, všetci čakali, čo sa bude diať ďalej a vzhľadom na počet členov tímu nebolo možné pokračovať v zadržaní a ani pokračovať v procesných úkonoch so zadržaným Dömötörom. Kým však čakali, čo sa bude diať, Zeman im unikol doslova pomedzi prsty. Ten bol v čase prerušenia akcie v pohybe, presúval sa domov, no nikto nemohol zasiahnuť. „Aj napriek tejto vedomosti však nevedeli zasiahnuť a zdržať tohto obvineného bez súčinnosti mobilnej zásahovej jednotky,“ povedala Santusová vo svojej výpovedi. Zemana sa do dnešného dňa zadržať nepodarilo. Petrov bol v pátraní a NAKA ho neskôr v polovici augusta zadržala.
Deň po akcii zmenil pokyny
Santusová vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že policajný prezident dodatočne (deň po akcii) inicioval urgentnú zmenu a doplnenie pokynu Úradu hraničnej a cudzineckej polície (ÚHCP).
Pôvodná veta v pokyne: „Určení policajti môžu byť nasadení pod jednotným velením aj na základe žiadosti útvaru PZ mimo pôsobnosti riaditeľstva.“
Veta mala byť nahradená takto: „Žiadosť o nasadenie určených policajtov musí byť schválená riaditeľom alebo zástupcom útvaru, ktorý žiada o nasadenie.“ Taktiež sa podľa uznesenia mal pokyn doplniť o vetu: „Pre iné útvary, ktoré nie sú v pôsobnosti viceprezidenta PZ rozhoduje riaditeľ úradu po súhlase prezidenta PZ, v jeho neprítomnosti o nasadení rozhoduje 1. zástupca riaditeľa útvaru po súhlase prezidenta PZ.“
„Medzi tieto iné útvary patrí určite ÚIS aj NAKA, týmto spôsobom si policajný prezident zabezpečil systém, za pomoci ktorého bude vždy vedieť o každej jednej policajnej akcii ÚIS, teda inšpekcie,“ píše sa v časti výpovede Santusovej. Kovařík mal podľa nej ústne vydať pokyn krajských riaditeľom PZ, že každé nasadenie zásahovej jednotky bude schvaľovať on a nie krajský riaditeľ.
To, že došlo k zmene pokynu potvrdil aj riaditeľ ÚHCP Robert Gucký, ktorému mal tento pokyn Kovařík zadať. „Prezident PZ následne svedkovi uložil úlohu prepracovať pokyn riaditeľa ÚCHP o činnosti MZJ, kde mu uložil povinnosť prerobiť časť, ktorou je upravené nasadzovanie zásahovej skupiny pre potreby ÚHCP a iných súčastí PZ. Táto zmena sa týkala najmä schvaľovania nasadzovania zásahovej skupiny, kedy sa doplnili schvaľovacie doložky riaditeľa ÚHCP a prezidenta PZ,“ uviedol vo výpovedi Gucký.
Holohlaví a hrubokrkí...
Krátko po prerušení akcie si Santusová aj ďalší členovia všimli, že sa na mieste zásahu pohybujú podozrivé osoby aj autá. „Počas trvania pokynu prezidenta PZ o zastavení činnosti mobilnej zásahovej jednotky pre vyšetrovací tím ÚIS, sa na danom mieste v Petržalke okolo príslušníkov PZ začali pohybovať záujmové podozrivé vozidlá,“ uviedla vo výpovedi Santusová. Medzi nimi sa nachádzalo aj vozidlo manželky Mateja Zemana, okolo miesta mala prechádzať veľmi pomaly s tým, že sledovala situáciu a osoby na mieste.
Okolo miesta sa pohybovali aj iné podozrivé vozidlá. „Zo strany viacerých príslušníkov PZ bolo hlásené, že v týchto vozidlách sa nachádzajú „bezkrkí“ chlapi s kapsičkami krížom cez hrudník tak, ako sa nosia strelné zbrane, pričom takisto sa títo presúvali okolo veľmi pomaly a sledovali situáciu, vozidlá a osoby nachádzajúce sa na danom mieste,“ píše sa v uznesení. Santusovú to vystrašilo, bála sa o bezpečnosť členov tímu.
Člen mobilnej zásahovej jednotky Tibor Ješo uviedol, že mal pocit, akoby si ich jeden z vodičov, ktorí prechádzali okolo, natáčal na kameru. Všimol si auto značky porsche, ktoré používal Zeman a jeho manželka a čierny mercedes, ktorý tam bol ešte pred zadržaním Dömötöra. „Následnej teda zvýšili opatrnosť voči členom vyšetrovacieho tímu a zadržanej osobe,“ uviedol. Sledovať ich mali rôzne „holohlavé osoby“.
Kovařík konal zaujato s cieľom vyzradenia tejto informácie nepovolaným osobám
Viacerí sa zhodli na tom, že doposiaľ nikdy nedošlo k takejto udalosti, aby činnosť jednotky bola prerušená, resp. zastavená. Vždy, pokiaľ vznikli pochybnosti, situácia sa rieši až po zásahu, nie počas neho. Nikto si nevedel čin policajného prezidenta vysvetliť, neboli známe dôvody. Veliteľ policajnej akcie sa s tým stretol prvýkrát.
Santusová vo svojej výpovedi naznačila, že má dôvodné podozrenie, že Kovařík nekoná nestranne, ale zaujato, disponuje operatívnymi informáciami a stretáva sa s podozrivými osobami a tyká si s nimi a konzultuje s nimi postupy tak, aby im pomohol sa vyhnúť trestnému stíhaniu. „Z úkonov vykonaných podľa V. hlavy trestného poriadku v inej trestnej veci vyplýva, že obvinený toto robil bez akéhokoľvek relevantného služobného dôvodu s cieľom vyzradenia tejto informácie nepovolaným osobám, ktorým by tak umožnil vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, resp. zastavenia takéhoto zásahu,“ skonštatoval prokurátor.
Jeden z členov špecializovaného tímu uviedol aj dôvod výberu zásahovej jednotky zo Sobraniec. ÚIS vlastnú zásahovú jednotku nemá a preto používa bežné zásahové policajné jednotky. „Nakoľko mali určité informácie, že bežné zásahové jednotky z krajských riaditeľstiev PZ by mohli mať nejaké prepojenie na podozrivých príslušníkov PZ alebo by sa mohli dozvedieť o pripravovanej akcii pre ÚIS, bolo potrebné toto riziko elimininovať a hľadať zásahovú jednotku, o ktorej mali informácie, že by cez ňu informácie neunikli,“ uviedol vo výpovedi.
