KOŠICE - Kliešte, ktoré môžu na človeka preniesť nebezpečné choroby, sa na Slovensku rozširujú na nové územia. Spôsobujú to najmä klimatické zmeny.
S otepľovaním kliešte prenikajú do severnejších a vyššie položených miest, povedal ČTK parazitológ Branislav Peťko. Práve počas letnej dovolenkovej sezóny riziko kontaktu človeka s kliešťom stúpa.
"Počet kliešťov sa výrazne nemení, no mení sa areál ich rozšírenia na Slovensku. Evidentne postupujú do vyšších polôh," povedal Peťko. S týmto parazitom sa tak môžu stretnúť ľudia v oblastiach, kde ich doteraz nepoznali. Podľa Peťka je to dôsledok zmeny klimatických podmienok. "Kliešte sú už bežné v podtatranských kotlinách, kde výrazne stúpa aj počet nakazených ľudí," povedal odborník.
Kliešte najčastejšie na človeka prenášajú boreliózu a zápal mozgových blán. Obidve choroby môžu byť pritom nebezpečné. Zápal mozgových blán navyše doteraz nie je liečiteľná choroba, na človeka sa prenáša okamžite po prisatí infikovaného kliešťa. Proti chorobe sa ale dá očkovať. Lymskú boreliózu je možné liečiť, ak sa však nezachytí v rannom štádiu, môže zanechať trvalé následky.
Ročne sa na Slovensku boreliózou nakazí 600 až 800 ľudí, nebezpečný vírus pritom nesie takmer každý druhý kliešť. Do sto ľudí ročne nakazí kliešť zápalom mozgových blán. Nebezpečná choroba sa môže na človeka často preniesť aj neprevareným mliekom zvierat z domácich chovov.
Podľa Peťka riziko prisatia kliešťa v lese znižuje vhodné oblečenie, dlhé nohavice a rukávy. Dôležitá je aj priebežná prehliadka oblečenia.
"Vyberanie pricicaného kliešťa je však najväčším problémom, s ktorým niekedy zápasia aj odborníci," poznamenal Peťko. Najistejší spôsob podľa neho je uchopiť kliešťa pinzetou čo najbližšie koži, otočiť ho a mierne ťahať kolmo proti koži.
"Počet kliešťov sa výrazne nemení, no mení sa areál ich rozšírenia na Slovensku. Evidentne postupujú do vyšších polôh," povedal Peťko. S týmto parazitom sa tak môžu stretnúť ľudia v oblastiach, kde ich doteraz nepoznali. Podľa Peťka je to dôsledok zmeny klimatických podmienok. "Kliešte sú už bežné v podtatranských kotlinách, kde výrazne stúpa aj počet nakazených ľudí," povedal odborník.
Kliešte najčastejšie na človeka prenášajú boreliózu a zápal mozgových blán. Obidve choroby môžu byť pritom nebezpečné. Zápal mozgových blán navyše doteraz nie je liečiteľná choroba, na človeka sa prenáša okamžite po prisatí infikovaného kliešťa. Proti chorobe sa ale dá očkovať. Lymskú boreliózu je možné liečiť, ak sa však nezachytí v rannom štádiu, môže zanechať trvalé následky.
Ročne sa na Slovensku boreliózou nakazí 600 až 800 ľudí, nebezpečný vírus pritom nesie takmer každý druhý kliešť. Do sto ľudí ročne nakazí kliešť zápalom mozgových blán. Nebezpečná choroba sa môže na človeka často preniesť aj neprevareným mliekom zvierat z domácich chovov.
Podľa Peťka riziko prisatia kliešťa v lese znižuje vhodné oblečenie, dlhé nohavice a rukávy. Dôležitá je aj priebežná prehliadka oblečenia.
"Vyberanie pricicaného kliešťa je však najväčším problémom, s ktorým niekedy zápasia aj odborníci," poznamenal Peťko. Najistejší spôsob podľa neho je uchopiť kliešťa pinzetou čo najbližšie koži, otočiť ho a mierne ťahať kolmo proti koži.
