BRATISLAVA – Verejné financie v minulom roku nesmerovali k stavu dlhodobej udržateľnosti. Ak sa neprijmú nové opatrenia vo forme reforiem alebo zvýšenia daní, do 15 rokov môže čeliť Slovensko otázke bankrotu. Tak znie hlavný odkaz aktuálnej správy o dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ktorú vypracovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
"Demografický výhľad na Slovensku je taký zlý, že keď sa pri dnešnom nastavení politík neprijmú žiadne nové opatrenia, verejné financie nezachráni ani priaznivý vietor do plachiet ekonomiky. Buď prijmeme ďalšie opatrenia, či už na strane výdavkov v podobe reforiem, alebo budú musieť ísť dane hore, alebo časom budeme riešiť vážne otázky ohľadom schopnosti financovať náš verejný dlh," upozornil na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave člen RRZ Michal Horváth. Podľa prepočtov by im mohla čeliť tretia vláda nasledujúca po tej súčasnej.
Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti vlani dosiahol 2,4 % hrubého domáceho produktu (HDP) oproti 1,9 % v roku 2013. Toto číslo udáva, o koľko by dnes musel štát zvýšiť dane alebo znížiť výdavky tak, aby v horizonte 50 rokov verejný dlh nepresiahol 50 % HDP. Medziročný rozdiel je podľa Horvátha prvýkrát záporný. Odborník to prisudzuje zhoršeniu štartovacej pozície. Vzrástol totiž deficit verejných financií z 2,6 na 2,9 % HDP a štrukturálne primárne saldo stúplo až o 0,8 % HDP.
V dlhodobom výhľade predpovedá RRZ prehlbovanie deficitu a nárast verejného dlhu. Horváth vyčíslil, že nebezpečnú úroveň dlhu 100 % HDP by mohlo Slovensko dosiahnuť už okolo roku 2030. Zopakoval preto, že ak sa štát nechce do 15 rokov zaoberať rizikom bankrotu, vlády by sa mali správať zodpovedne a prijímať potrebné opatrenia. "Kľúčovou oblasťou, kde sa treba zamyslieť nad tým, či a ako sa dajú veci zefektívniť, je zdravotná a dlhodobá starostlivosť," uviedol s tým, že práve tie sú veľmi citlivé na demografiu a výdavky na ne majú rásť najviac.
Členovia rady zdôraznili, že v predpokladanom vývoji Slovensku nepomôžu ani prípadné pozitívne prekvapenia, ktoré môžu nastať. Ide napríklad o rýchlejšie dobiehanie vyspelého sveta či nečakane prudký nárast plodnosti, tzv. demografický šok. Zamestnanosť má podľa Horvátha klesať až do roku 2064. "Dnešné nastavenie politík je také, že súčasná generácia dostáva veľký benefit na úkor budúcich generácií," konštatoval. V správe sa píše, že každé dieťa, ktoré sa narodilo v roku 2014, dostane počas svojho života o 41.000 eur viac od štátu, ako mu prispeje formou daní a odvodov. Dnešná generácia nahromadí dlh ešte vo výške 108 % HDP, takže po prirátaní existujúceho asi 55-% dlhu presúva na svoje deti bremeno v objeme takmer 160 % HDP.
