BRATISLAVA – Jedno percento najlepšie zarábajúcich zamestnancov na Slovensku odvedie štátu na daniach a odvodoch toľko, čo 25 % pracovníkov s najnižšími príjmami zo zamestnania. Úhrn ich miezd pritom predstavuje ekvivalent úhrnu miezd dolných 16 % zamestnancov podľa príjmu. Konštatuje to v komentári založenom na štatistických údajoch z roku 2013 Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Z celkového objemu odvedených daní a odvodov pritom horné percento najlepšie zarábajúcich odvedie až 8,3 %, pričom ich príjem predstavuje 6,8 % celkových zamestnaneckých príjmov. "Štátu priemerne odvedú približne 29 % svojho zamestnaneckého príjmu formou daní a odvodov, kým priemerná efektívna daňovo-odvodová sadzba je 20 %," konštatuje sa v komentári. Horné percento zamestnancov pritom zarábalo v roku 2013 približne 4,3-násobok priemerného príjmu. "V roku 2003 bol tento pomer 3,8-násobok, čo naznačuje, že príjmové nerovnosti sa oproti roku 2003 mierne zvýšili," uvádza rada.
Tieto dáta podľa rozpočtovej rady okrem iného potvrdzujú progresívnosť slovenského daňovo-odvodového systému. Platilo to aj v rokoch 2004 až 2012, kedy boli príjmy fyzických osôb zdaňované 19-percentnou rovnou daňou. Progresivitu systému totiž zachovala konštantná výška nezdaniteľnej časti základu dane a daňový bonus. Od roku 2013 sú príjmy fyzických osôb zdaňované v dvoch daňových pásmach v závislosti od výšky príjmu 19-percentnou, resp. 25-percentnou sadzbou dane.
Skúmané dáta pritom podľa rozpočtovej rady potvrdili aj mnohé populárne hypotézy o tom, kto medzi najlepšie zarábajúcich zamestnancov na Slovensku patrí. Ide predovšetkým o vzdelaných mladých mužov pracujúcich v Bratislave v oblasti priemyslu, obchodu, služieb, informačných technológií a verejnej správy. "Prekvapením možno je, že pre túto skupinu obyvateľstva vo veľkej miere neplatí 'štandardná' diferenciácia príjmu podľa pohlavia, veku, regiónu a odvetvia národného hospodárstva," uvádza sa v komentári.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však upozorňuje, že uvedené dáta sa týkajú iba pracovníkov v zamestnaneckom pomere, keďže obmedzená dostupnosť údajov neumožňuje detailnejšiu analýzu rozšírenú na celkový príjem všetkých daňovníkov. Chýbajú v nich teda aj podnikatelia, ktorí majú významný podiel v skupine vysokopríjmových občanov a nie nutne platia dane formou dane z príjmov fyzických osôb. Lepšie poznanie toho, kto sú a čo robia najlepšie zarábajúci spoluobčania môže pritom podľa rozpočtovej rady prispieť ku kvalitnejšej diskusii a tvorbe politiky v oblasti daní a odvodov.
