BRATISLAVA – Spomienkovými aktivitami na sviečkovú manifestáciu, ako jeden z najvýznamnejších verejných prejavov odporu voči komunistickému režimu v bývalom Československu, si organizátori a verejnosť pripomenú 26. výročie jej konania v Bratislave.
Akcie na utorok pripravilo Fórum kresťanských inštitúcií (FKI) aj v spolupráci s Ústavom pamäti národa. Pri tejto príležitosti udelí predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák Cenu ÚPN kardinálovi Jánovi Chryzostomovi Korcovi.
Prvou akciou bude otvorenie Knižnice nenápadných hrdinov v Múzeu zločinov a obetí komunizmu. Po ňom bude nasledovať slávnostné kolokvium Deň zápasu za ľudské práva. Popoludní bude na Hviezdoslavovom námestí verejné zhromaždenie, svätá omša a modlitby veriacich.
Bratislavská sviečková manifestácia z 25. marca 1988 vstúpila do dejín ako jeden z najvýznamnejších verejných prejavov odporu voči komunistickému režimu v bývalom Československu. Manifestáciu za náboženské slobody a ľudské práva zorganizovali ľudia z prenasledovaných katolíckych spoločenstiev.
Požadovali vymenovanie katolíckych biskupov pre neobsadené slovenské diecézy, úplnú náboženskú slobodu a tiež dodržiavanie ľudských práv. Tým pôvodne náboženské podujatie získalo širší občiansky rozmer. Na manifestáciu na Hviezdoslavovo námestie prišlo približne 2 000 ľudí, ďalšie tisíce boli v priľahlých uličkách. Počas zhromaždenia neodzneli žiadne prejavy, manifestujúci vyjadrili svoj odpor horiacimi sviečkami a modlitbami.
Štátna polícia reagovala násilím, proti manifestujúcim použila obušky a vodné delá. Desiatky ľudí, vrátane tých, ktorí sa v centre Bratislavy ocitli náhodou, zatkli a dlhé hodiny vypočúvali. Hlavných organizátorov - Jána Čarnogurského, Vladimíra Jukla a ďalších predstavitelia štátnej moci celý piatok zadržiavali, aby im zabránili pripojiť sa k zhromaždeniu.
Františka Mikloška prepustili až po 48 hodinách, biskupa Jána Korca a Silvestra Krčméryho polícia v ten deň strážila doma. Policajný zásah proti tichej modlitbovej manifestácii vyvolal v demokratickom svete odpor. Správu o bratislavskej udalosti vysielali BBC, Hlas Ameriky, Slobodná Európa či Vatikánsky rozhlas. Domáca štátna propaganda dala uverejniť správu o údajne neúspešnom pokuse niektorých jednotlivcov zneužiť náboženské cítenie ľudí.
