BRATISLAVA - Katolíci, evanjelici a veriaci ďalších kresťanských cirkví vstúpili Kvetnou nedeľou (24. marca) do Veľkého alebo Svätého týždňa, v ktorom oslávia najstaršie a najvýznamnejšie sviatky cirkevného roka - Veľkú noc. Pripomenú si umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista.
Veľká noc sa slávi v nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca a môže pripadnúť na jednu z nedieľ v období od 22. marca do 25. apríla. Je to teda pohyblivý sviatok. V tomto roku Veľkonočná nedeľa pripadá na posledný marcový deň. Vo Veľkom či Svätom týždni kresťania slávia tajomstvá spásy, ktoré Ježiš Kristus uskutočnil v posledných dňoch svojho života.
Súčasťou Veľkého týždňa v katolíckej cirkvi je Veľkonočné trojdnie. Začína sa na Zelený štvrtok, tento rok 28. marca večer omšou na pamiatku Pánovej večere, pokračuje Veľkým piatkom utrpenia a smrti Pána, vrcholí Veľkonočnou vigíliou na Bielu sobotu v neskorých večerných hodinách a uzatvára sa vešperami Veľkonočnej nedele.
Podstatou Zeleného štvrtka je ustanovenie Oltárnej sviatosti a sviatosti kňazstva. V tento deň predpoludním sa konajú v diecézach sv. omše, kde sa stretávajú kňazi so svojimi biskupmi na omši svätenia olejov, ktorá sa nazýva Missa chrismatis. Večerná sv. omša na Zelený štvrtok na pamiatku Pánovej poslednej večere je známa aj obradom umývania nôh dvanástim mužom.
Aj v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku (ECAV) a v iných kresťanských cirkvách sa konajú na Zelený štvrtok bohoslužby na pamiatku ustanovenia sviatosti Večere pánovej. Pre veriacich pravoslávnej cirkvi, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom sa Veľký, resp. strastný týždeň začne v tomto roku 28. apríla a Vzkriesenie Ježiša Krista oslávia až v nedeľu 5. mája.
