BRATISLAVA - Miera nezamestnanosti na Slovensku v závere vlaňajška klesla na dlhoročné minimum 8,7 percenta.
V treťom kvartáli nezamestnanosť dosiahla deväť percent. Informoval o tom dnes Štatistický úrad. Výpočty úradov práce vykázali ešte nižšiu mieru nezamestnanosti, ktorá však pre prepúšťanie vo firmách v dôsledku svetovej hospodárskej krízy začala v uplynulých mesiacoch stúpať. Štatistici odhadli, že v prvom polroku podiel ľudí bez práce opäť prekročí desať percent.
Za celý uplynulý rok miera nezamestnanosti klesla na 9,6 percenta z 11 percent v roku 2007. Počet nezamestnaných sa znížil v priemere na 257.500 z 291.900 ľudí v roku 2007. V záverečnom kvartáli klesol na 234.400 osôb v porovnaní s 244.100 v treťom štvrťroku.
Nezamestnanosť sa v minulom roku znížila vo všetkých regiónoch. Najväčší pokles podielu ľudí bez práce, o 2,4 percentuálneho bodu, zaznamenali v Žilinskom a Košickom kraji. Najvyššiu nezamestnanosť vykázal Banskobystrický kraj (18,2 percenta), dvojcifernú hodnotu dosiahla tiež v dvoch krajoch na východe Slovenska. Najmenej ľudí bez práce bolo tradične v Bratislave a okolí.
Zamestnanosť v minulom roku naopak stúpla, a to na 2,43 milióna ľudí z 2,36 milióna zamestnaných rok predtým. V posledných troch mesiacoch vlaňajška sa počet pracujúcich mierne znížil a dosiahol 2,47 milióna osôb. Podľa štatistikov sa od druhého štvrťroku vlaňajška obrátil trend odchodu Slovákov za prácou do zahraničia. Vlani v cudzine pracovalo v priemere 167.600 osôb, čo je oproti roku 2007 zhruba o päť percent menej. Najviac ľudí sa na Slovensko vrátilo z Británie. Najčastejšie Slováci pracovali v susednom Česku, ďalej v Británii, Maďarsku, Rakúsku a Nemecku.
Podľa odlišnej metodiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny miera nezamestnanosti ku koncu decembra minulého roka stúpla nad osem percent; v priemere za celý rok 2008 sa znížila na 7,65 percenta z 8,43 percenta rok predtým. Pre prepúšťanie v dôsledku hospodárskej krízy sa nezamestnanosť v prvom mesiaci tohto roka prehupla nad deväť percent. Ďalšie tisícky pracovných miest sú podľa vlády ohrozené.
Rozdiely v údajoch medzi Štatistickým úradom a úradmi práce vyplývajú z odlišných spôsobov stanovenia počtu nezamestnaných. Prieskumy štatistikov sú založené na vybranej vzorke bez ohľadu na to, či sú osoby bez práce registrované. Úrady práce vychádzajú z počtu registrovaných nezamestnaných, ktorí sú navyše v danom období schopní nastúpiť do zamestnania.
Za celý uplynulý rok miera nezamestnanosti klesla na 9,6 percenta z 11 percent v roku 2007. Počet nezamestnaných sa znížil v priemere na 257.500 z 291.900 ľudí v roku 2007. V záverečnom kvartáli klesol na 234.400 osôb v porovnaní s 244.100 v treťom štvrťroku.
Nezamestnanosť sa v minulom roku znížila vo všetkých regiónoch. Najväčší pokles podielu ľudí bez práce, o 2,4 percentuálneho bodu, zaznamenali v Žilinskom a Košickom kraji. Najvyššiu nezamestnanosť vykázal Banskobystrický kraj (18,2 percenta), dvojcifernú hodnotu dosiahla tiež v dvoch krajoch na východe Slovenska. Najmenej ľudí bez práce bolo tradične v Bratislave a okolí.
Zamestnanosť v minulom roku naopak stúpla, a to na 2,43 milióna ľudí z 2,36 milióna zamestnaných rok predtým. V posledných troch mesiacoch vlaňajška sa počet pracujúcich mierne znížil a dosiahol 2,47 milióna osôb. Podľa štatistikov sa od druhého štvrťroku vlaňajška obrátil trend odchodu Slovákov za prácou do zahraničia. Vlani v cudzine pracovalo v priemere 167.600 osôb, čo je oproti roku 2007 zhruba o päť percent menej. Najviac ľudí sa na Slovensko vrátilo z Británie. Najčastejšie Slováci pracovali v susednom Česku, ďalej v Británii, Maďarsku, Rakúsku a Nemecku.
Podľa odlišnej metodiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny miera nezamestnanosti ku koncu decembra minulého roka stúpla nad osem percent; v priemere za celý rok 2008 sa znížila na 7,65 percenta z 8,43 percenta rok predtým. Pre prepúšťanie v dôsledku hospodárskej krízy sa nezamestnanosť v prvom mesiaci tohto roka prehupla nad deväť percent. Ďalšie tisícky pracovných miest sú podľa vlády ohrozené.
Rozdiely v údajoch medzi Štatistickým úradom a úradmi práce vyplývajú z odlišných spôsobov stanovenia počtu nezamestnaných. Prieskumy štatistikov sú založené na vybranej vzorke bez ohľadu na to, či sú osoby bez práce registrované. Úrady práce vychádzajú z počtu registrovaných nezamestnaných, ktorí sú navyše v danom období schopní nastúpiť do zamestnania.
