Týždeň po prezidentských voľbách sa dožije náš pán prezident pekných 68 rokov. 68 rokov je vek, kedy je bežný smrteľník podľa našich zákonov už päť rokov na dôchodku. V prípade, že 21. marca bude opäť zvolený, opustí prezidentský úrad ako 73 ročný. To musíme mať silou mocou prezidenta vo veku, v ktorom je problém udržať moč, zaviazať si šnúrky a demencia nie je len cudzie slovo?
Keď nedáme volebné právo 17-ročným, mali by sme sa zamyslieť nad tým, či ho dáme 70-ročným a nie ich voliť za prezidentov.
Na prezidenta máme spodný vekový test, ktorý hovorí, že prezidentom sa môže stať len ten, kto dovŕši 40 rokov. Tvárme sa, že tento test je oprávnený, lebo inak by naši občania zrejme volili 20 ročných študentov za prezidentov. Potom by sme mali mať aj horný vekový test, ktorý nedovolí zvoliť dôchodcu do najvyššej štátnej funkcie. Ešte že tá funkcia je natoľko bezvýznamná (mocensky, ale nie reprezentačne), že je viac menej jedno, kto sedí v Grasalkovičovom paláci.
Na druhej strane je náš pán prezident priam mladík oproti vedúcemu jeho kancelárie, Milanovi Číčovi. Ten bude mať cobydub osem krížikov a tých malo len zopár členov sovietskeho politbyra. Zrejme sa nenájde šikovnejší prevracač kabátov akým je on. Pred revolúciou bol námestníkom ministra, ministrom a písal knihy ako "Ochrana socialistickej ekonomiky" a po revolúcii bol podpredsedom vlády, predsedom Ústavného súdu a písal knihy ako "Cesta k demokracii".
Tretia do partie je naša prvá dáma. Vekom je na tom síce rovnako ako manžel, no aspoň vyzerá k svetu a nenazýva Slovensko socialistickou republikou. Zato by mohla vysvetliť ako to bolo s tunelovaním Železničného staviteľstva. Otázku ohľadne BMG Investu si odpustím.
Čiže pekná partička sa nám to tam zišla. To už nie je o tom, či títo ľudia majú pravicové alebo ľavicové videnie sveta, ale o tom, že nám robia hanbu. A práve preto Gašparoviča voliť nebudem.
