BRATISLAVA - Chudoba dokáže výrazne ovplyvniť neurobiológiu dieťaťa, pričom má vplyv na jeho správanie, zdravie a úspešnosť v jeho budúcom živote. Vyplýva to z najnovšej štúdie amerických vedcov z Kalifornskej univerzity v Irvine, ktorí svoje výsledky prezentovali na výročnom stretnutí Americkej asociácie pre vedecký pokrok v kalifornskom San Diegu.
Odborníci analyzovali údaje o viac ako 1500 osobách, ktoré sa narodili v rokoch 1968 až 1975, pričom sa zameriavali na informácie o rodinných príjmoch počas detstva, dosiahnutom vzdelaní, kariérnych úspechoch, zdravotnom stave v dospelosti a záznamoch v registri trestov. Zistili, že celková úroveň života ľudí, ktorí do šiestich rokov žili v chudobe, sa výrazne líšila od tých, ktorí boli v detstve dobre materiálne zabezpečení.
Chudobné deti na rozdiel od tých, ktorých rodiny mali minimálne dvojnásobne vyššie príjmy než bola hranica chudoby, absolvovali v priemere o dva roky štúdia menej, v dospelosti odpracovali ročne priemerne o 451 hodín menej a zarábali až o polovicu menej. V detstve sa u nich taktiež častejšie vyskytovala nadváha, čo mnohým z nich ostalo aj v dospelosti. Ako dospelí celkovo trpeli vyšším počtom zdravotných problémov. Mužom, ktorí žili ako deti v chudobe, taktiež hrozilo dvojnásobne vyššie riziko zatknutia a ženám zas, že budú mať nemanželské dieťa.
"Rané detstvo je kľúčovým obdobím, keď sa v mozgu vytvárajú štruktúry, ktoré formujú budúce kognitívne, sociálne a emocionálne schopnosti. Deti, ktoré vyrastajú v znevýhodnených podmienkach, vykazujú zvýšenú náchylnosť na stres," uviedol počas prezentácie výsledkov štúdie vedúci výskumu Greg J. Duncan.
Duncan však dodal, že budúcnosť malých detí žijúcich v chudobe sa dá pozitívne ovplyvniť napríklad tým, že rodina dostane možnosť ďalšieho príjmu. To sa v budúcnosti prejaví vyšším počtom odpracovaných hodín a lepšími zárobkami, čím sa títo ľudia stanú menej závislými od pomoci štátu.
