NEW YORK - Tempo diktované vedou a technikou je čím ďalej tým zbesilejšie a jeho rýchlosť plodí kultúrnu krízu. Ľudia sa snažia optimalizovať každý proces a zabúdajú, že informácie nie sú to isté ako vedomosť a že vedomosť nutne neznamená múdrosť. Technológovia usilujú o predĺženie ľudských životov, ale pamätajú vôbec na to, za akým účelom? pýta sa na webe Quartz bývalý spolupracovník Facebooku, Googlu aj bývalého prezidenta Baracka Obamu Scott Hartley.
Známy vizionár varuje: Toto je nová hrozba pre ľudstvo a najpravdepodobnejšia príčina svetovej vojny
Aby bolo jasno, veda je krásna a dôležitá a uvádza našu existenciu do súvislostí. Vedecké bádanie odomyká pravdy vesmíru a hodnota titulov STEM (science, technology, engineering and mathematics - veda, technológia, inžinierstvo a matematika) je nespochybniteľná. Avšak s tým, ako ľudstvo usiluje o dokonalé ovládnutie strojov, zabúda na základy toho, čo znamená byť človekom.
Nemali by sme sa báť technologií, len našej náklonnosti ku strate ľudskosti. Automatizácia nie je niečím novým a dovoľuje nám zaoberať sa menej rutinnými činnosťami. Aj tak je schopnosť aplikácie znalostí zo sveta strojov na svet ľudí - teda "mäkkej vedomosti" (soft skills) - prehliadaná. Budúce profese však budú zameriané na ľudí viac, nie menej.
Zatiaľ čo sa učíme merať a triediť dáta, musíme sa tiež znova naučiť, ako byť ľuďmi. Tu sú štyri ľudské činnosti, ktoré môžu v životoch nahradiť tie mechanické.
Tou prvou je čítanie, špeciálne o dejinách ľudstva, aj v podobe beletrie. Prenáša nás do iných miest a časov a nutí nás vnímať svety, ktoré sú mimo nášho dosahu. Tých jedincov, ktorých desia búrlivé udalosti súčasného sveta, môže upokojiť vedomie ich opakovania. A tých, ktorí upierajú svoje myšlienky do budúcnosti, môže znalosť minulých pochybení namieriť správnym smerom.
Ďalšou takouto činnosťou je manuálna tvorba. Skúste sa ponoriť do maľby za počúvania klasických jazzových melodií. Alebo si zožeňte skicár a sadu pasteliek, vydajte sa bez mobilu do parku a nakreslite, čo vidíte. Hartley sa v snahe odtrhnúť sa od počítača rozhodol skonštruovať vlastnými rukami gitaru. Vyžiadalo si to vyše 100 hodín obrovského sústredenia, ale výsledkom je hlboké porozumenie a nevýslovné potešenie z postavenia hudobného nástroja.
Strateným umením je tiež schopnosť počúvať ostatných. Ľudia si dnes pletú výlevy na twitteri o 140 znakoch s diskusiami. Zbežne preletia články na internete, aby potom mohli povedať: "Áno, čítal som o tom." Túto prax môže zmeniť napríklad členstvo v knižnom klube. Spoznáte sa tu s ľuďmi z rôznych prostredí a budete nútení zvážiť interpretácie a názory druhých. Pokúste sa do rozhovorov vstupovať s otvorenou mysľou, viac počúvať a menej sa hádať.
Takejto otvorenosti nás môžu naučiť rozhovory s úplne cudzími ľuďmi. Niekedy k ich nadviazaniu stačí niečo také jednoduché ako úsmev, avšak neplánovaný moment, pri ktorom sa vystavíme neznámemu, môže preveriť naše postoje. Keď sedíme v tichosti, posudzujeme druhých a vytvárame si o nich predsudky. Keď spolu hovoríme, učíme sa otvorenosti tým, že uznáme nepresnosti v našich súdoch.
Jedného letného večera v Pensylvánii autora tohoto materiálu k sebe na verandu prizval starec, veterán z druhej svetovej vojny. Spomínal na to, ako u holiča v Taliansku vymieňal cigarety za strihanie. Nakoniec skončili pri vojnách v Afganistane a Iraku a vojenskej službe a politike. Ale namiesto toho, aby si Hartley nervózne šúchal ruky a ignoroval jeho názory, sedel a počúval.
