Jedinečná Havana. Miesto, ktoré vás pohltí vášňou, temperamentom, láskou a vibrujúcou hudbou. Žiť tam, je snom mnohých, no hlavnej hrdinke Karen sa tento sen mení na skutočnosť.
Kniha nabitá úvahami nad životom a smrťou, nad rozhodnutiami, ktoré každý deň robíme. Príbeh plný premýšľania nad hrozbou nášho storočia, pri zdolávaní ktorej nachádza v sebe hlavná hrdinka ozajstnú silu.
V slnečnej Havane sa Karen chystá prežiť dva mesiace ničnerobenia. Netuší, že sa jej do cesty
pripletie exotický Kubánec Sebastián. Karen k nemu cíti až živočíšnu lásku, stáva sa slnkom, zmyslom jej života. Neuvedomuje si, že jeho prenikavá žiara ju len spaľuje. Život je však nevyspytateľný. V skutočnosti nikdy nevieme, čo má pre nás osud pripravené.
Po návrate zo slnečnej Havany sa snaží znova zapadnúť v Bratislave a naplniť svoje predstavy o živote. Ten sa jej však nečakane mení a rúca ako domček z karát.
Spomienkami sa denne vracia do obdobia prežitého na Kube, kde stretla muža svojich snov, temperamentného Sebastiána. Krásne a aj trpké chvíle na Kube neblednú. Zaslepená láskou k Sebastiánovi nevníma blízkosť a lásku svojho priateľa.
Porazí zákernú chorobu a pochopí, kto si zaslúži jej lásku? Dostane druhú šancu na život, po akom túži?
Začítajte sa do úryvoku z knihy Exit Havana:
Videla som tisíce svetiel a počula hlasy, ktoré ma volali naspäť. Mala som dojem, že všetko okolo mňa sa pohybovalo ako v spomalenom filme. Takisto tie hlasy. Boli síce rázne, rýchlo sa drali z úst ich majiteľov, pôsobili ale vzdialene. Všetko bolo zahalené do hmly. Oči som mala polootvorené, postavy navôkol mňa pôsobili skôr nenápadne, boli to siluety bez čŕt tváre, očí, pier, vlasov. Boli to obrysy ľudí, ktorých som si začala vizualizovať vo svojej mysli, podľa ich farby hlasov.
Netrvalo dlho, všetko začínalo dávať zmysel. Siluety, predtým fádne a surrealistické, nadobudli tvar, farbu, hlasy sa zosobnili a zistila som, komu patrili. Smiech, ktorý jedna zo žien pred nepatrnou chvíľkou zo seba vydala, sa ozýval v miestnosti ešte dlho po tom, ako som otvorila oči na sto percent. Žena utrúsila nepatrné:
„Už je hore.“ (s.190, začiatok 16. kapitola)
