LONDÝN/PRAHA - Britská matematička Augusta Ada Kingová, od ktorej narodenia uplynie 10. decembra 200 rokov, je považovaná za prvú programátorku. Táto dcéra slávneho básnika Georga Gordona Byrona, po ktorej bol v roku 1979 pomenovaný programovací jazyk Ada používaný armádou USA, sa zrejme podieľala aj na konštrukcii predchodcu moderného počítača vynálezca Charlesa Babbagea.
Veľká FOTOREPORTÁŽ z histórie lietania na Slovensku: Spojenie so svetom za socializmu
Babbagea spoznala vďaka svojej záľube v matematike a začala s ním spolupracovať na vývoji jeho "analytického stroja". Vymýšľala metódy programovania. Tento stroj mal základné prvky moderného počítača, len logické úkony nerobili elektróny v polovodičových prvkoch, ale pohyb ozubených kolies. A predovšetkým ho šlo programovať pomocou diernych štítkov.
Významný podiel Kingovej spočíval aj v tom, že sa starala o financie "vývojárskeho tímu" a snažila sa popularizovať ich prácu. Práve v jej poznámkach k tomuto stroju bol objavený algoritmus, ktorý je považovaný za prvý známy počítačový program.
Kingová, grófka z Lovelace, ale zdedila po otcovi okrem literárnych vlôh i nevyrovnanú povahu a trpela ťažkými neurózami, ktorých vtedajšia "liečba" spočívala v podávaní opiátov, na ktorých sa stala závislou. Od manžela, grófa Williama Kinga, s ktorým mala tri deti a ktorý bol milovníkom konských dostihov, vraj pochytila stávkovú vášeň.
Ada Kingová zomrela 27. novembra 1852 iba ako 37-ročná na rakovinu maternice. Babbage zbavený pomoci aj finančných zdrojov Kingovej sa stiahol do ústrania a upadol do zabudnutia.
