MOSKVA - Kauzy bývalých agentov ruskej tajnej služby Sergeja Skripaľa a Alexandra Litvinenka, ako aj oligarchu Borisa Berezovského mali rovnaký - protiruský - scenár, vyhlásil v pondelok v Moskve námestník generálneho prokurátora Saak Karapeťan.
Podľa rozhlasovej stanice Echo Moskvy Karapeťan na brífingu tiež upozornil, že vo všetkých troch prípadoch viedli britské úrady protiruskú kampaň. Došlo aj "k masívnemu zverejneniu nedokázateľných obvinení, že ruské tajné služby na území Británie použili otravné látky". Následne sa objavili výzvy na uvalenie sankcií proti Rusku, dodal prokurátor.
Karapeťan podčiarkol, že Skripaľ, Berezovskij i Litvinenko boli v Rusku stíhaní za spáchanie závažných trestných činov a vystupovali proti ruskému vedeniu, vďaka čomu "sa umelo vytváral lživý motív pre ich fyzické odstránenie".
Prokurátor tiež poukázal na fakt, že v čase, keď bola Theresa Mayová britskou ministerkou vnútra, Británia oveľa častejšie odmietala žiadosti Ruska o vydanie osôb podozrivých zo spáchania trestných činov.
Oligarchu Borisa Berezovského našli v lete roku 2003 mŕtveho v jeho dome v Sunninghille neďaleko Ascotu v anglickom grófstve Berkshire. Následne sa objavili dohady, že mohlo ísť o pokus o vraždu, čo sa však nepotvrdilo. Policajná pitva vylúčila násilnú smrť, ruský magnát sa podľa oficiálnej verzie obesil. Berezovskij krátko pred smrťou trpel depresiami, prehral súdny spor s Romanom Abramovičom a dlhoval peniaze svojej exmanželke.
Litvinenko v roku 1998 na tlačovej konferencii so skupinou spolupracovníkov verejne vyhlásil, že jeho nadriadení z tajnej služby mu prikázali zavraždiť Borisa Berezovského. Verejne kritizoval aj ruského prezidenta Vladimira Putina. V roku 2000 - po tom, čo bolo v súvislosti s ním vynesených viacero obvinení - požiadal v Británii o politický azyl a utiekol do Londýna. Následne údajne spolupracoval s britskou tajnou službou MI6. Zomrel v Londýne v roku 2006 na otravu rádioaktívnym polóniom 210. Z vraždy bol obvinený bývalý ruský špión Andrej Lugovoj. Pokusu o otrávenie bol začiatkom marca vystavený aj bývalý dôstojník ruskej vojenskej rozviedky GRU Sergej Skripaľ a jeho dcéra Julija.
Slovensko sa bude rozhodovať
Zahraničný výbor Národnej rady SR, ktorý sa bude zaoberať postupom Slovenska v kauze otrávenia bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa, zasadne až v stredu (11.4.). Dôvodom jednodňového posunu je utorkový (10.4.) pohreb expredsedu NR SR Pavla Pašku, na ktorom sa chcú viacerí poslanci zúčastniť. Potvrdil to podpredseda výboru Jaroslav Paška (SNS).
Z rovnakého dôvodu sa posúva aj rokovanie Výboru NR SR pre európske záležitosti. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nom. Smeru-SD) má prísť na oba tieto výbory. Najprv bude na zahraničnom vysvetľovať postup Slovenska v kauze Skripaľ, na ktorú sme reagovali stiahnutím veľvyslanca z Moskvy na konzultácie a potom sa na spoločnom rokovaní oboch týchto výborov bude hovoriť o zahraničnej politike Slovenska, povedal pre TASR šéf eurovýboru Ľuboš Blaha (Smer-SD).
Zasadnutie zahraničného výboru zvolala jeho predsedníčka Katarína Cséfalvayová (Most-Híd). Chce počuť informáciu ministerstva zahraničných vecí o postupe SR v prípade použitia zakázanej chemickej látky na pôde Európskej únie.
