LUXEMBURG - Európska únia si udelenie Nobelovej ceny mieru zaslúži. Na Rade EÚ pre zahraničné záležitosti v Luxemburgu sa na tom zhodli aj šéfovia diplomacie členských štátov EÚ. Medzi európskymi štátnikmi však rezonuje otázka, kto by mal v mene EÚ prevziať v Osle 10. decembra toto prestížne ocenenie?
Komisárka EÚ pre vnútorné záležitosti Cecilia Malmströmová ešte v deň oznámenia Nobelovho výboru o budúcom nositeľovi tejto ceny uviedla, že v mene únie by do Osla malo ísť 27 detí z 27. členských štátov EÚ.
Spomedzi politikov sa spomína meno predsedu Európskeho parlamentu (EP) Martina Schulza, ako predstaviteľa jedinej volenej európskej inštitúcie. Iné hlasy volajú po slávnostnej ceremónii za prítomnosti lídrov, ktorí EÚ navonok reprezentujú, čiže predsedu Európskej komisie (EK) Josého Manuela Barrosa a predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya.
Zazneli aj názory, že by ocenenie mala prevziať šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová a do Osla by pri tejto príležitosti rád zavítal aj cyperský prezident Demetrias Christofias, ktorého krajina momentálne predsedá EÚ.
"Mne je to jedno, kto tam pôjde," odpovedal na túto otázku český minister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg počas luxemburského zasadania. Vzápätí však dodal, že podľa neho by do Osla mali ísť traja najvyšší predstavitelia EÚ - Schulz, Barroso a Van Rompuy.
Schwarzenberg na otázku novinárov o vyjadrení českého prezidenta Václava Klausa, že Nobelova cena mieru pre EÚ je "vtip" a "tragická chyba", odpovedal, že jemu ako ministrovi neprináleží hodnotiť prezidentove slová. Pripomenul však, že on a prezident majú väčšinou odlišné názory.
"Nie je dôležité, kto cenu prevezme. Ak by sa podarilo nájsť taký aranžmán, ktorý by zdôraznil unikátnosť európskej myšlienky, bol by som len rád," uviedol v tejto súvislosti minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák.
Šéf slovenskej diplomacie po ukončení zasadania Rady v Luxemburgu povedal, že je presvedčený o tom, že EÚ si túto cenu zaslúžila. Lebo projekt s názvom EÚ je mierový projekt. A to nielen preto, že zjednocovanie Európy zabezpečilo mier a demokraciu na našom kontinente, ale aj preto, že EÚ sa všade na svete snaží svojou politikou prispievať k mieru.
Na otázky, čo si myslí o opačných názoroch niektorých politikov alebo osobností, ktorí rozhodnutie Nobelovho výboru odsudzujú, Lajčák povedal, že takéto reakcie sú len potvrdením toho, že na dobré sa ľahko zvyká a stav mieru už pokladáme za samozrejmosť.
Šéf rezortu slovenskej diplomacie upozornil, že mier nie je samozrejmosťou. A poukázal tiež na skutočnosť, že v EÚ dnes nikomu nenapadne uvažovať o násilí ako o prostriedku na riešenie problémov. Zároveň poukázal na fakt, že vo svete dnes neexistuje iné, reálne zoskupenie, ktoré zabezpečilo viac mieru a demokracie a viac slobody pre jednotlivcov.
"Takže ja by som prestal pochybovať o tejto cene. Kto ak nie EÚ? Aký iný projekt dokázal priniesť viac mieru a demokracie na svete? A nie je práve o tomto Nobelova cena mieru?" poznamenal Lajčák.
