Piatok, 24. november 2017. Meniny má Emília, zajtra Katarína.

Poslanci ostro kritizujú Junckerovu Bielu knihu: Európa nevie, čo chce a smeruje k rozpadu

Ľuboš Blaha
Ľuboš Blaha
04.03.2017 13:59

BRATISLAVA - Biela kniha o budúcnosti Európskej únie (EÚ), ktorú predstavil predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker, je jeden z najsmutnejších dokumentov, aký kedy čítal predseda Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti Ľuboš Blaha (Smer-SD).


"Je totiž dôkazom toho, že Európa absolútne nevie, čo chce a nedokáže dať ľuďom jasnú víziu a perspektívu. Práve túto neistotu môžu využiť krajne-pravicoví extrémisti a ďalej rásť," vysvetlil Blaha. Komisia podľa neho stráca pôdu pod nohami a nemá autoritu na to, aby prišla s jednou víziou, ktorá by dala Európe spoločné smerovanie.

Junckerova Biela kniha ponúka päť scenárov možného vývoja s názvami "pokračujeme", "nič, len jednotný trh", "tí, ktorí chcú viac, robia viac", "robiť menej, ale efektívnejšie" a "robiť viac spoločne".

Prvý scenár počíta len s malými zmenami fungovania EÚ, druhý hovorí o dôraze len na spoločný európsky trh, ďalší hovorí o spolupráci tzv. ochotných krajín v konkrétnych oblastiach. Možnosťou je aj okresať oblasti, ktorým sa Únia venuje a posledný scenár by mohol viesť k federalizácii únie.

"Prvý scenár nič nerieši a nedáva odpovede na krízu dôvery voči EÚ," uviedol Blaha. Druhý je podľa neho ešte horší. "Pretože vykláňa EÚ k číremu neoliberalizmu, ktorého majú ľudia plné zuby," objasnil. Tretí scenár by Európu podľa Blahu rozdrobil na malé kúsky a bol by začiatkom konca EÚ.

"Do úvahy teda prichádzajú iba dva posledné scenáre, o ktorých má zmysel reálne diskutovať," myslí si predseda parlamentného európskeho výboru. Piaty, federatívny scenár, je podľa neho čoraz menej atraktívny pre veľkú časť Európanov a je čoraz viac nerealistický.

"Robiť federáciu má zmysel, ak sú si štáty rovné a kultúrne či ekonomicky sú homogénne, nie vtedy, ak je federácia iba zámienka pre kolonizáciu," zdôraznil. Vo federáciu podľa neho verí čoraz menej ľudí aj pre krízy, ako sú grécka, ukrajinská či migračná.

Za najzaujímavejší scenár teda Blaha považuje ten štvrtý. "Model, ktorý by ponúkol viac Európy tam, kde to všetkých posilňuje, a teda najmä v sociálnej oblasti či v ekonomickej oblasti, v ktorých iba spoločne môžeme čeliť neoliberálnej globalizácii, a naopak, viac národných špecifík by bolo treba ponechať v oblastiach, ako sú migrácia, zahraničná politika či kultúra," vysvetlil.

O iných možnostiach by Blaha nešpekuloval. "Tento scenár je v tejto fáze jediný možný," myslí si poslanec. Európska únia sa podľa jeho slov musí rozhodnúť, či bude ďalej neoliberálne laboratórium, alebo začne obhajovať záujmy pracujúcich ľudí. "Každý posun doľava vítam, ale Európska komisia sa musí začať správať ako líder a nie ako prognostický ústav. Biela kniha je v tejto podobe skôr akýsi 'bludný Európan'," uzavrel Blaha.

Štyri z piatich Junckerových scenárov smerujú k rozpadu Únie

Štyri z piatich scenárov budúcnosti Európskej únie (EÚ), ktoré predstavil predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker, smerujú k rozpadu Únie. Myslí si to poslanec Národnej rady SR za OĽaNO-NOVA Jozef Viskupič. Junckerova Biela kniha ponúka päť scenárov možného vývoja s názvami "pokračujeme", "nič, len jednotný trh", "tí, ktorí chcú viac, robia viac", "robiť menej, ale efektívnejšie" a "robiť viac spoločne".

Prvý scenár počíta len s malými zmenami fungovania EÚ, druhý hovorí o dôraze len na spoločný európsky trh, ďalší hovorí o spolupráci tzv. ochotných krajín v konkrétnych oblastiach. Možnosťou je aj okresať oblasti, ktorým sa Únia venuje a posledný scenár by mohol viesť k federalizácii únie.

"Aj vzhľadom na brexit a na atmosféru v EÚ považujem za najnebezpečnejší prvý scenár. Únia potrebuje zmenu," povedal Viskupič. Problém vidí aj v modeli, ktorý hovorí len o jednotnom trhu. "Rezignácia na ostatné politiky je tiež cesta do pekla," poznamenal. Za nevhodný považuje aj scenár o dvojrýchlostnej Európe, keďže aj ten by podľa neho viedol k rozpadu Únie. Piaty scenár by podľa neho mohol viesť k vzbúreniu sa členských krajín.

Čiastočne pozitívne teda vníma len štvrtý scenár nazvaný "robiť menej, ale efektívnejšie". Skeptický je síce k spoločnej zahraničnej politike, ale aj tak sa mu javí tento scenár aj z pohľadu Slovenska najlepší z ponúknutých. "Mohol by viesť k ozdraveniu procesov v EÚ a k zachovaniu Únie aj so Slovenskom ako členským štátom," vysvetlil.

Pre SaS je neprijateľný prvý a posledný scenár. "Ak totiž z Únie odchádza kľúčový členský štát a takmer v každej jej členskej krajine rastú radikálne až extrémistické sily, ktoré jej existenciu odmietajú, tak sa nemôžme tváriť že sa nič nedeje a 'pokračovať'," vysvetlil poslanec SaS Martin Klus.

Z rovnakých dôvodov je podľa neho nerealistický, až kontraproduktívny, aj scenár predpokladajúci hlbšiu spoluprácu a smerovanie k superštátu - Spojeným štátom Európskym. "Tie dnes odmieta značná časť európskej populácie i mnohé členské štáty. Presadzovanie tohto scenára, ktorý favorizuje Európska komisia, by len zvýšil tlak na odchody ďalších členských štátov a skorý rozpad EÚ," uviedol.

Scenár v podobe výhradne spoločného európskeho trhu je v období eura a Schengenského priestoru už podľa Klusa nerealizovateľný. "Preto do úvahy prichádzajú už len scenáre tzv. viacrýchlostnej EÚ resp. zameranie sa na kvalitu miesto kvantity," doplnil.

SaS sa preto domnieva, že ideálna by bola ich kombinácia. "Viaceré kompetencie je totiž potrebné previesť späť na členské štáty, či dokonca na úroveň regiónov a miest. Zároveň je však potrebné tie, ktoré EÚ zostanú, realizovať ďaleko dôslednejšie a kompetentnejšie. Typickým príkladom je ochrana spoločných hraníc. Podľa prvých reakcií Francúzska a Nemecka, ktoré sú pod predvolebným tlakom sa zdá, že by zdravý rozum mohol zvíťaziť," vysvetlil Klus.


Nástroje k článku



ZDROJ: TASR
FOTO: SITA

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články