BRATISLAVA – Vládny Smer-SD neschválil novelu tlačového zákona, ktorou chcel poslanec NR SR za KDH Pavol Abrhan zabrániť tomu, aby orgány verejnej moci mohli odopierať poskytovanie informácií. Ak by parlament návrh Abrhana prijal, Fico a vláda by nemohli selektovať novinárov na jemu pohodlných a nepohodlných.
„Strana Smer nastúpila cestu HZDS, Fico sa viac a viac podobá Vladimírovi Mečiarovi, keď odopiera dávať informácie čitateľom,“ povedal Abrhan. Návrhom Abrhan reagoval na fakt, že premiér Robert Fico, úrad vlády a niektoré ministerstvá odmietajú odpovedať na otázky niektorých denníkov.
„V poslednom čase sme svedkami hrubého zneužívania sily nielen proti opozícii, ale aj proti médiám, teda aj ich čitateľom. Fico odmieta odpovedať niektorým denníkom na otázky. Ficovi sa to nemusí páčiť, ale opozícia je na to, aby zastupovala voličov. Ficovi sa to nemusí páčiť, ale médiá sú tu na to, aby informovali divákov, poslucháčov, čitateľov o tom, čo sa na Slovensku deje. Ani Fico si nemôže robiť čo chce. Hrubé a arogantné správanie je jeho vizitka, ale upierať informácie občanom si premiér nemôže dovoliť,“ vyhlásil Abrhan.
Parlamentný výbor pre kultúru a médiá dvakrát odmietol rokovať o rovnosti prístupu k médiám a neinformovaní niektorých médií členmi vlády. O rokovanie požiadali opoziční poslanci, ktorí sú členmi výboru. Vládny Smer podobne ako minulý týždeň neschválil program zasadnutia výboru. Opozícia navrhovala prijať uznesenie, ktorým by mediálny výbor požiadal ministra kultúry Mareka Maďariča „o neodkladné vykonanie nápravy, týkajúce sa porušenia tlačového zákona, a to poskytovať vydavateľovi periodickej tlače a tlačovej agentúre vrátane Denníka N informácie o svojej činnosti na pravdivé, včasné a všestranné informovanie verejnosti“. Keďže rokovanie výboru sa zastavilo hneď na začiatku, o uznesení sa nehlasovalo.
Slovenská vláda pred časom rozhodla, že nebude komunikovať s Denníkom N a premiér Robert Fico rovnako zakázal komunikáciu s periodikom všetkým ministerstvám. Dôvodom je podľa kabinetu dlhodobé tendenčné informovanie o práci kabinetu zo strany denníka, ktoré vyvrcholilo odštartovaním samolepkovej politickej antikampane. Podľa vyjadrenia úradu sa denník touto aktivitou bezprecedentne pridal k opozičným politickým subjektom, a preto vláda nevidí zmysel v ďalšej komunikácii s ním.
Povolanie vojaka by malo byť celoživotné
Parlament dnes posunul do druhého čítania nový zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov, ktorého hlavným cieľom je zatraktívniť vojenskú službu a nastaviť podmienky tak, aby bolo povolanie vojaka celoživotné. Právna norma prináša zásadnú zmenu v personálnej oblasti. Ruší sa nepopulárny konkurenčný výber a zavádzajú sa nové pravidlá služobnej kariéry profesionálneho vojaka, ktoré posilnia vplyv veliteľov na kariérny rast vojaka.
„Cieľom tohto zákona, ktorému predchádzali mnohé diskusie s vojakmi, je v prvom rade stabilizovať personál a zatraktívniť vojenskú službu. Zároveň týmto zákonom chceme odstrániť pocity neistoty, ktoré súvisia s výkonom štátnej služby a vyplývajú zo súčasnej platnej úpravy. Myslím, že pozitívnou správou pre všetkých vojakov je, že napriek veľkým tlakom sa nám podarilo zachovať príspevok na bývanie, ktorý sa iba premenuje na stabilizačný,“ povedal minister obrany Martin Glváč.
V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa v zákone zavádzajú napríklad nové druhy štátnej služby. A to stála štátna služba a krátkodobá štátna služba. Do stálej štátnej služby môžu byť profesionálni vojaci vymenovaní z dočasnej po 17 rokoch trvania štátnej služby. V stálej štátnej službe budú profesionálni vojaci až do dosiahnutia vekovej hranice 55 rokov. V novom zákone je preto napríklad rozšírená tabuľka hodnostných platov o ďalšie dva stupne. To znamená, že vojakom budú stúpať platy v porovnaní s dnešným stavom po dlhší čas, čím ich chce rezort obrany motivovať, aby zotrvali v službe dlhšie. Na druhej strane ozbrojené sily nechcú v svojich radoch držať vojakov, ktorí o službu nemajú záujem. Po splnení nároku na výsluhový dôchodok budú môcť na vlastnú žiadosť odísť a služobný úrad bude povinný ich žiadosti vyhovieť.
Počíta sa tiež s možnosťou úpravy príplatkov niektorým príslušníkom ozbrojených síl, ako napríklad letovodom, pilotom a aj príslušníkom Vojenského spravodajstva. Balík peňazí vyčlenený na mzdové náklady sa pritom nezmení. Príplatky nebudú rásť na úkor iných vojakov, ani nebudú znamenať škrty na iných miestach, avizuje rezort obrany. Navrhovaná zmena súvisí so zmenou bezpečnostnej situácie a rizík. Zároveň tiež bude motiváciou pre nedostatkové vysokokvalifikované špecializácie.
„Je dôležité povedať, že všetky dôležité platové náležitosti ako sú príplatky a príspevky zostanú zachované. Pre profesionálnych vojakov nedostatkových odborností a špičkových odborníkov je výrazným pozitívom zavedenie osobitných stabilizačných príspevkov,“ uviedol náčelník Gerálneho štábu OS SR Milan Maxim.
Zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov nadväzuje na novelu zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorú prijal parlament v prvej polovici aktuálneho volebného obdobia. "Predchádzajúca vláda bohužiaľ v tejto oblasti nič neurobila, som rád, že nám sa to podarilo," povedal šéf rezortu obrany. Zároveň pripomenul, že v prvom čítaní bude zákon v podobe, akej ho schválila vláda a v druhom čítaní bude už s návrhmi nového náčelníka Generálneho štábu OS SR, ktoré sa uplatnia prostredníctvom poslaneckých pozmeňujúcich návrhov.
Poslanci schválila zmeny v zákone o rodine
Novela je podľa rezortu justície veľmi významným krokom k naplneniu práv detí, najmä k ochrane ich zdravia a života, ako aj k zrovnoprávneniu rodičovských práv. V čo najširšom meradle by sa mala uplatňovať zásada, podľa ktorej má každé dieťa od narodenia vyrastať v prirodzenom rodinnom prostredí. Umiestňovanie detí do ústavnej starostlivosti sa berie za najkrajnejšie riešenie, zdôrazňuje materiál. Do textu zákona sa dostalo ustanovenie, že „spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa“. Na základe požiadaviek sudcov a odporúčaní Výboru OSN pre práva dieťaťa sa v novele vymedzujú kritériá záujmu dieťaťa.
Novela jasne stanovuje postup súdov, ak dieťa príde o biologických rodičov, alebo ak sa o neho nebudú môcť starať. Ak sa o dieťa nemôže starať biologický rodič, súd bude hľadať osobu, ktorej by mohol zveriť dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti (starí rodičia, súrodenci, súrodenci rodičov). Ak takej osoby niet, bude sa musieť súd snažiť dieťa umiestniť do pestúnskej starostlivosti. Ak sa nepodarí ani to, až potom nasleduje možnosť ústavnej starostlivosti. V súvislosti s náhradnou osobnou starostlivosťou sa rozširuje možnosť umiestniť dieťa do starostlivosti blízkych príbuzných aj mimo Slovenska v členských krajinách EÚ.
Keďže rastie počet detí narodených nezosobášeným párom, novela reaguje aj na potrebu upraviť v prípade rozchodu rodičov kontakt detí s ostatnými blízkymi osobami. Pri rozvode môžu starí rodičia žiadať úpravu styku s vnúčatami, ale pri rozchodoch nie. Po novom si preto na základe jednoznačnejšieho ustanovenia v zákone o rodine aj starí rodičia a iné blízke osoby po rozchode nezosobášeného páru budú môcť vysúdiť právo stretávať sa s dieťaťom z takéhoto zväzku.
Novela upravuje aj pravidlá zapretia otcovstva. Manžel, ktorý sa dozvedel, že nie je otcom dieťaťa, bude môcť o zapretie otcovstva požiadať tri roky odvtedy, ako to bude hodnoverne vedieť. Zmenu navrhuje rezort aj v prípade utajených pôrodov. Žena po utajenom pôrode bude mať dva mesiace na prípadnú zmenu svojho rozhodnutia. V súčasnosti podľa zákona o zdravotnej starostlivosti môže matka v lehote šiestich týždňov odo dňa pôrodu odvolať žiadosť o utajenie svojej osoby.
Súdy v prípade tzv. rodičovských únosov zo zahraničia na Slovensko by mali po tejto novele rozhodovať rýchlejšie. Podľa Haagskeho dohovoru by mal byť nariadený návrat dieťaťa do šiestich týždňov. Novela zavádza taký postup súdu, aby sa dieťa vrátilo urýchlene do štátu jeho obvyklého pobytu, ak neplatí niektorý z výnimočných dôvodov, pre ktoré návrat nie je možný či vhodný, zdôrazňuje sa v dôvodovej správe k novele. Novela zavádza osobitné konanie o návrate maloletého dieťaťa. Proti rozhodnutiu súdu bude v týchto prípadoch možné len odvolanie, vylučuje sa mimoriadny opravný prostriedok. Navrhovateľ aj odporca budú musieť koncentrovať dôkazy hneď na prvé pojednávanie, aby sa tie stále neodročovali. Ak nebude mať navrhovateľ slovenského právneho zástupcu, musí dať adresu na doručovanie v SR.
NR SR súhlasila s pristúpením k Dohovoru o kazetovej munícii
„Dohovor je výsledkom uznania mnohých krajín, že kazetová munícia patrí do kategórie munície, ktorú je potrebné eliminovať, respektíve regulovať tak, aby nespôsobovala humanitárne problémy počas ozbrojených konfliktov a po ich skončení,“ uvádza sa v materiáli, ktorý predkladal minister obrany Martin Glváč. Je považovaný za významný príspevok v oblasti medzinárodného humanitárneho práva. Pristúpenie k dohovoru ešte musí podpísať prezident. Po signovaní dohovoru by mal nadobudnúť platnosť k 1. januáru 2016.
Dohovor zavádza definíciu kazetovej munície. Považuje sa za ňu konvenčná munícia skonštruovaná tak, aby rozptýlila alebo vypustila výbušnú submuníciu, z ktorej každá má hmotnosť nižšiu ako 20 kilogramov. Zároveň dohovor zakazuje použitie, vývoj, výrobu, získavanie, skladovanie, uchovávanie, prevádzanie kazetovej munície na kohokoľvek priamo alebo nepriamo, podporovanie alebo presviedčanie kohokoľvek o zapojení sa do akejkoľvek činnosti zakázanej zmluvným stranám dohovoru. Na zničenie skladových zásob dohovor vyčleňuje časové obdobie ôsmich rokov, ktoré je možné vo výnimočnom prípade predĺžiť o ďalšie štyri a štyri roky (spolu 16 rokov).
Dohovor bol schválený na diplomatickej konferencii v Dubline v máji 2008. Zúčastnilo sa na nej 107 krajín vrátane Slovenska. Následne na konferencii v Oslo ho podpísalo 94 krajín zo 125 zúčastnených štátov. Dohovor nadobudol platnosť 1. augusta 2010. Na základe rozhodnutia slovenskej vlády zo 6. novembra 2008 po posúdení aktuálnych aspektov dohovoru sa SR nepripojila medzi prvých signatárov. Pristúpenie Slovenska k Dohovoru o kazetovej munícii vyplýva z uznesenia vlády, ktoré schválil kabinet v januári minulého roka. SR pristupuje k Dohovoru o kazetovej munícii v termíne, keď sú všetky aspekty pristúpenia zvážené a je vyriešený systém zabezpečenia potrebných finančných, personálnych aj technologických zdrojov, vysvetlila pre agentúru SITA hovorkyňa rezortu Martina Balleková. K 2. januáru 2015 sa dohovor zaviazalo rešpektovať 116 štátov, vrátane takých, ktoré kazetovú muníciu držia, vyrábajú a používajú, a 89 štátov ukončilo jeho ratifikačný proces.
Rezort obrany má zásoby kazetovej munície, z ktorých časť možno považovať za zastaranú. Všetky tieto zásoby budú do ôsmich rokov po nadobudnutí platnosti dohovoru pre Slovensko zničené. Ide o 764 kazetových bômb a rakiet, v ktorých sa nachádza ďalšia submunícia. S raketami bude zničená aj ich pohonná časť (raketový motor). Maximálne odhadované náklady na likvidáciu sú 5,5 milióna eur, ktoré budú vynaložené rokoch 2016 – 2023, informovala Balleková. Minister Glváč uviedol, že s likvidáciou kazetovej munície už začali. „Riešime to teraz vlastnými silami, ale rokujeme aj s partnermi a možno v krátkom čase prídeme s dohodou, že nám pomôžu aj iní,“ dodal.
Konkurzná novela zákona od KDH neprešla do 2. čítania
Parlament neposunul do druhého čítania návrh novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii od poslancov za KDH. Kresťanskí demokrati navrhovali zlepšiť postavenie ekonomicky slabších veriteľov. Malo sa zvýšiť postavenie ekonomicky slabších veriteľov pri hlasovaní na schôdzi veriteľov. Druhým opatrením sa mala obmedziť výška tej časti oddelených podstát zabezpečených veriteľov, ktoré sa dostanú do peňažnej formy, na úroveň percenta zabezpečených pohľadávok zo všetkých pohľadávok voči úpadcovi. "Zavádza sa tiež poradie do uspokojovania nezabezpečených pohľadávok tak, že najskôr sa uspokojujú ekonomicky slabší veritelia," uviedli poslanci za
Do ďalšieho legislatívneho procesu sa nedostal ani návrh novely zákona o dani z pridanej hodnoty (DPH), ktorý predložil poslanec Ľudovít Kaník (SDKÚ-DS). Platiteľ dane by mal podľa jeho návrhu povinnosť zaplatiť DPH len za faktúry alebo sumy v inom doklade o predaji, ktoré mu boli uhradené. "Ak mu boli tieto sumy uhradené len čiastočne, je povinný uhradiť DPH pomerne k výške uhradenej sumy," uviedol Kaník. Navrhoval tiež, aby bol výpočet nadmerného odpočtu naviazaný na uhradené faktúry alebo sumy z iných dokladov o kúpe. Podľa navrhovanej novely zákona by nebolo možné použiť neuhradené faktúry alebo sumy z iných dokladov o kúpe na uplatnenie si nároku na nadmerný odpočet DPH.
